23.05.2011 ( Pondelok ): Prejazd údolím Arán, hľadanie jašteríc Iberolacerta aranica.
Ráno je zima, iba 6°C, slniečko sa ukázalo medzi horami až v 9.00 hodín. Žiadne „araniky“ som nevidel, pretože som sa špatne pripravil. Myslel som si, že žijú niekde v údolí Arán. V skutočnosti sa vyskytujú iba na malom území Francúzska a Španielska, vysoko v horách, približne, kde pramenia rieky Rio Noguera Pallaresa a Riu Garona.
V dedine Vaquiera ( pod prechodom ) sme našli na plotoch domov jašterice múrové
( Podarcis muralis ).
Druhú, zároveň poslednú zastávku v údolí Arán sme urobili pred tunelom Vielha. Pri ceste behali neurčené jšterice rodu Podarcis spp. Boli všetky nahnedlé, pravdepodobne Podarcis muralis. Nedali sa chytiť, pretože zabiehali do dier pod asfaltom alebo do vysokej trávy. Celý deň sme mali krásné počasie. Za tunelom Vielha sme hneď zastavili v nádeji, že i tu je miesto výskytu jašteríc Iberolacerta bonalli. Boli sme ale v skutočnosti hrozne nízko, oni sú niekde, kde sú zasnežené štíty v pozadí ako sa Radek predkláňá. S tak obrovskou túrou sme nepočítali. Po tuneli sme pokračovali úzkou cestou č. N230.
Neďaleko sedla Cole de Espina 1407 m.n.m. Sme si všimli prudké klesanie supov do jednej zarastenej jamy u cesty. Zastavili sme sa a uvideli 7 supov ako sa hostí na zdochline kozy. Ale keď si nás všimli hneď odleteli. Jeden z nich mal vysielačku. Hrozne smrdeli, i perie čo po nich zostalo. Bohouš si jedno pero vzal ale po desiatých minútach za stieračom sme ho museli zahodit. Smrad bol katastrofálný.
Okolo cesty č. N260 nie sú žiadne väčšie mestá ale pritom sú všade kempy. Vôbec neviem čo tu turisti robia ale z niektorých reklám mi vyplinulo, že asi rafting alebo menej náročnú turistiku. V dedine Fiscal si dáváme kávu a vodu, úroveň a obsluha ako na dedine, nič moc. Spíme na brehu nádrže Embalse de Búbal v opustenej lodenici pre jachtárov. Výborné miesto ale občas sa tam prechádzajú miestní občania so psami. Vo vode sú vidieť ryby ale na wobler a blyskáč nereagujú. V meste Sabinanigo sme si kúpili potraviny, chceli sme nakúpiť už cestou v meste Biescas, tam sme ale obchod nenašli, iba samé arabské ženy.
25.05.2011 ( utorok ) kúpele Panticosa, hora Pic du Midi d´Ossau 2884 m.n.m.
Hneď ráno sme vyrazili do horských kúpeľov Panticosa v nádeji, že odtialto budeme bližšie ku skalným vrcholom a tým i k jaštericiam Iberolacerta bonalli. V mestečku sme v prasklinách starých múrov našli jašterice múrové ( Podarcis muralis
brongniardii ). Po ďalšom neúspechu v hľadaní pokračujeme na španielsko francúzské hranice do priesmyku Col du Portillon 1794 m.n.m.
Pohľad na horu Pic du Midi d´Ossau 2884 m.n.m. z parkoviska v priesmyku Col du Portillon 1794 m.n.m. Vedľa je táto mláka a v tej mláke mloky hranaté ( Lissotriton helveticus helveticus ) a skokani hnedý ( Rana temporaria ).
Jašterice múrové ( Podarcis muralis ) behali okolo cesty a medzi budovami, niektoré boli spadnuté do dier po značkách, aby mohli vyliesť, tak sme do dier nahádzali kamene.
Veľmi divné jašterice múrové, vychudnuté po zimovaní, štíhlé, drobne bodkované som našiel mimo domy, na kamennej stene u potoka. Boli strašne opatrné, nedali sa chytiť.
Rozlúčka so zasneženými Pyrenejami ( Pic du Midi ) cez dozrievajúce obilie, to sú kontrasty Španielska.
Poobede vyrážáme na dlhú cestu k pohoriu Sierra de la Demanda. Za mestečkom Ezcaray sme horko-tažko našli miesto na spanie. Všade sú iba malé domy ale ploty sú až k ceste a napojené na seba. Takže prakticky je to súvislý pás a nedá sa odbočit z asfaltovej cesty. Nakoniec spíme na brehu potoka. Skúšam wobler – bez úspechu.
Pokračovanie.