Termín cesty: 04. – 11.05.2013
Cieľ: Podívať sa na lokality vretenice severnej ( Vipera berus ) v oblasti južne Balatonu a potom si urobiť okružnú jazdu stredným Maďarskom na už známé lokality. Počasie: Napriek nepriaznivej predpovedi sme vždy mali pekné počasie skoro celý deň mimo pondelka poobede a utorka doobeda. Zloženie výpravy: Ivan, Helena, Alžbeta, Víťa a ja.
04.05.2013 ( Sobota ).
Na benzínovej pumpe v Brne sme nabrali posledných členov výpravy a okolo 10.00 vyrazili cez Bratislavu do Maďarska. Už tradične sme sa zastavili na kávu na hraniciach a pri tej možnosti som obehol okolie reštaurácie. Nenašiel som žiadne jašterice. Prvú zastávku v Maďarsku sme urobili pred dedinou Bősárkány v nádeji, že možno uvidíme jašterice živorodé ( Zootoca vivipara pannonica ). Našiel som iba dve jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ).
Pri objazde severozápadnej časti Balatonu sme zistili, že jazero je celé obstavané budovami a z pohoria Bakony nie je pre zvieratá prístup k vode. Na juhozápade je národný park Balaton felvidéki NP, kde sme sa zastavili ale po pár metroch od cesty je tabuľa so zákazom vstupu bez povolenia. Na okraji sa ručne ťaží rákos. Okolo 15.00 h sme dorazili do dediny Mesztegnyőna západnom okraj prírodného parku Boronkai TT. Ubytovanie sme našli v dome pre mladých prírodovedcov. Je tu i malé múzeum okolia. Noc stála pre deti 2000,- Ft/osoba, a pre dospelých 2600,- Ft/osoba + 300,- Ft DPH ( celkom sme zaplatili 11500,-Ft ). Ešte pred spaním sme sa podívali na stanicu mini vlaku a les v jeho okolí. Deti na dvore chytili samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ).
05.05.2013 ( Nedeľa )
Po raňajkách, okolo 9.00 hodiny, sme prvý prieskum urobili okolo rybníka Búsvári halastó. Na hrádzi a v okolí sme našli do hneda zafarbené užovky obojkové ( Natrix natrix ), jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ), jaštericu zelenú ( Lacerta viridis), korytnačky močiarné ( Emys orbicularis ), skokana štíhlého ( Rana dalmatina ), skokan ostropyského ( Rana arvalis wolterstorffi ) a v smetí okolo starého domu mladú užovku stromovú( Zamenis longissimus ).
Potom sme pokračovali lesnou cestou k rybníku Soponyai halastó ale tu bola veľmi vysoká tráva, tak sme sa podívali iba asi 50 m po hrádzi. Počuli sme skákať korytnačky močiarné do vody a videli užovky obojkové. Cesta lesom viedla k dedine Nagybajom. Po ceste sme narazili na obrovskú oplotenú farmu sviní druhu mangalica.
Na vretenice sme sa ešte naposledy podívali na okraji lesa medzi dedinami Böhönye a Nagybajom. Táto lokalita je na výskyt vreteníc nádejná, ale ako všade, i tu už bola veľmi vysoká tráva. Hľadanie končíme v 14.00 hodín a smerujeme na východ k mestu Paks, kde by mali žiť užovky kaspické ( Dolichophis (Hierophis) caspius ). Na pozdný obed sme sa zastavili v dedine Nagyberki. Majiteľka nebola veľmi prívetivá, ale keď sme si objednali päť obedov, tak sa jej nálada zlepšila. Jedlo od návštevy v roku 2011 sa výrazne zdražilo. Všetko sa objednává zvlášť, to znamená mäso, príloha, prípadne šalát. Hovädzí perkel, halušky, uhorky, pivo a káva ma stáli 2150,- Ft. Deti mali vyprážaný syr, hranolky, tatarku a 3 dcl nealko za 1950,- Ft. Zastavujeme na krásnej pieskovej dune s borovicami južne atómovej elektrárni v Paks-i. Vzduch vonia stredomorím a pobehujú tu jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Ja sa snažím nájsť ubytovanie ale lacné hotely majú plno. Preto sa posúváme do Dunaföldvár-u, kde sme spanie našli v motelu vedľa benzínovej pumpy na začiatku mesta. Pred zotmením som sa šiel podíval na kopec južne mesta. Myslel som si, že by to mohla byť vhodná lokalita pre užovky kaspické ale miesto riedkého lesa som našiel les hustý. Pod ním bola motokrosová dráha, kde som ešte večer v 19.40 h videl jašterice zelené ( Lacerta viridis ).
06.05.2013 ( Pondelok ).
Ráno krásne svietí slnko. Najprv ale musíme do banky vymeniť Ivanove neplatné forinty. Po dlhom čakaní v maďarskom „ČSOB“ nám 1000-ku vymenia ale 200-ku už nie. Prvý prieskum v Paks-i robíme pri ceste vedľa uzavretej tehelne ( vidíme iba jašterice zelené ). Potom sa presúváme na rímskú pevnosť (opidum) nad dedinou Dunakömlőd – nič tu nie je. Nakoniec sa na druhý pokus vyvezieme nad teheľňu ale vidíme i tu iba jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Teoreticky by sa užovky kaspické mohli prispôsobiť drsnejším podmienkám a žiť v naväzujúcích údoliach na západ. Sú tam vidieť veľké pastviny. Hľadanie od 9.30 – do 12.15 hodín. Poobede sa presúváme na ďalšiu lokalitu možného výskytu užoviek, k papierni v meste Dunaújváros. Podľa satelitu z jej severnej strany sú vhodné smetiská. V skutočnosti už je okolie zastavané priemyselnými podnikmi a skladmi. Odchádzáme na jej južnú stranu, kde je nepoužívaná motokrosová dráha. Terén je ťažký, tvrdý, ílovitý, nepredpokladám, že nájdem užovku. Dúfám ale, že v priekope od vodnej erózie aspoň nájdem zvlečenú kožu od užovky. Pri hĺadaní sa slnko schovalo a občas poprchává. Nič som tu nevidel, ani jašterice. Presúváme sa o 300 m južnejšie. Našťastie zas svietí slniečko a dúfám, že po miernom daždi vylezú hadi. Terén je pekný, do veľkého „U“ ako u tehelne v Paksi. Lokalita ale je už z veľkej časti zarastená stromami a je málo otvorených strání. Ivanovi a ani deťom sa nechce chodiť a tak hľadám sám, bezvýsledne. Vidím iba jednu jaštericu zelenú a pekné malé motýle. Strávím tu asi 45 minút. Poobede sa zatiahne a mi pokračuje na východ. Cestu volím na Dömsöd – Apaj a cez Kiskunsági nemzeti park ( Kiškunšági národný park ). Miestný občan ma ale varuje pred cestou cez národný park, pretože sú po celom úseku veľmi špatné cesty! Už cesta do – i z Apaj-e je strašná, plná dier. Autá majú problém sa vzájomne vyhnúť. Tak ideme na Bakháza, Bugyi do Dabasu. Ubytovanie v Dabasi ani v Sári sme nenašli, tak si tu dáme v cukrárni kávu a zmrzlinu. V jednej krčme mi poradili ubytovanie na okraji dediny Újhartyán. Spíme nad benzínovou pumpou vo dvoch izbách za celkom 9.600,- Ft. Je tu ale smrad a v noci na chodbe neustále niekdo fajčí. Večer ešte obehnem les okolo pumpy ale v mokrej tráve ( je zima ) nič nenájdem. Z informačnej tabule sa dozvedám, že obec Újhartyán má dodnes základnú školu pre nemeckú národnosť. Preto asi je v okolí veľká priemyselná zóna. Celú noc a i ráno prší.
07.05.2013 ( Utorok ).
Vraciame sa do Sári ku kanálu kde by mohli byť jašterice živorodé ale je špatné počasie. Zima, vietor a ani v kanály nechytím žiadnu rybu. Je to skutočne iba kanál s rýchlo tečúcou vodou bez úkrytov. Pokračujeme v ceste na východ do Tápiószentmárton-u. Stále mierne prší. Okolo 11.30, po príchode na lokalitu odchádzám loviť ryby do potoka Tápió. Už na prvý pohľad i tento potok vypadá ako kanál, ktorý slúží iba pre rýchlý odvod vody. Koryto má tvar strmého písmena „V“. Je rovný, bez zákrut, bez kríkov, na okraji je hustý rákos s vodou 20-40 cm hlbokou a uprostred je hlbočina s 1,5 až 2 m vodou! Ryby som žiadne nechytil!
Pri návrate k autu som chytil na brehu dve užovky obojkové ( Natrix natrix persa ). Slnko iba mierne začalo presvitať cez mraky a už boli aktívne. Na obed odchádzáme do mesta Nagykáta. Jedlo je dobré ale ubytovanie je v meste drahé. V reštaurácii nám poradili vrátit sa do Tápiószentmárton-u a ubytovať sa v penzióne Kaiser Pizza. Je tu luxus za 2500,- Ft/osoba. Poobed zasvietí slnko a tak lovíme znova na začiatku mesta Nagykáta, hneď za železničným priechodom. Je tu kúsok neoploteného súkromného pozemku. Neustále nás niekto otravuje čo tam chceme, ale keď vysvetlím, dajú pokoj. Na malom kúsku sme našli užovky obojkové ( Natrix natrix ), jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis argus ), jašterice zelené ( Lacerta viridis), jašterice trávné ( Podarcis tauricus ). V kanály Kerektói árok som chytil karasy zlatisté ( Carassius carassius ) a jedného veľkého pĺža dunajského ( Cobitis elongatoides ), /staršie meno pĺž severný ( Cobitis taenia )/. Pred spaním ešte utekám na južný okraj dediny Tápiószentmárton aprekvapuje ma, že tu už nie sú piesky ale hnedozem. Jašterice som tu nenašiel.
