ZÁPADNÁ UKRAJINA ( jún 2013 ).

Po rýchlom príchode do Užhorodu zo Zatína za pomoci priateľov so Slovenska, sme na vlakovej stanici zistili, že plánovaný vlak v 9.00 hodín už nejazdí. Pozor, nie všetky údaje z cestovného poriadku, ktoré sú na internete platia. Mali sme ísť v 9.00 hodín z Užhorodu do Lvovu ale v pokladne nám oznámili, že už ten vlak nejazdí a nejbližší ide v 15.30 h. Tak sme v blízkej banke vymenili eura za ukrajinské hrivny a začali hľadať nové spojenie smerom na Lvov. Rozhodli sme sa odísť do Mukačeva v nádeji, že odtiaľ možno bude lepšie spojenie. Nakoniec sme boli radi, že z Mukačeva šiel osobný vlak v 14 hodín. Vlakové alebo autobusové spojenie Zakarpatska s východnou stranou Karpát je mizerné ( napočítal som iba 3 vlaky a 3 autobusy za celý deň ). Na predaj lístkov, sú dve okienka, jedno je pre osobné vlaky a druhé pre rýchliky. Náš osobný vlak prekonával trasu Mukačevo – Stryj za 4,5 hodiny ( asi 170 km ). Ako sa ukázalo samotné cestovanie hromadnou dopravou po Ukrajine je zážitok a dobrodružstvo. Vo vlaku, i keď sa fajčilo medzi vagónmi, bolo od 7 až 10 fajčiarov, tak nadymené, že sa človek dusil. A okná v ukrajinských vagónoch sa nedajú otvoriť. Sedačky boli drevené a bol tam iba jeden záchod v prvom vagóne. Vlak stál každých 5 minút i v malých dedinách, ktoré boli ukryté hlboko v lesoch Karpát. Z prírody ma potešilo, že južnú stranu hôr pokrývajú rozsiahlé listnaté lesy až do najvyšších partii. Na severnej strane už prevládali ihličnaté stromy. Cena hovoru v tejto dobe u spoločnosti Vodafon bola 60,- Kč za 1 minutu!

V tejto časti Ukrajiny sú veľmi zničené cesty. Nákladné auto tu bežne predbehne osobné, pretože sa nemusí vyhýbať obrovským jamám. O katastrofickej situácii svedčí stav, že od roku 2005 nie je mesto Boryslav schopné opraviť most medzi dvoma časťmi mesta. Panelové domy vypadajú ako nedokončené a už sa na mnohých miestach rozpadajú. Všade je mnoho nedokončených rodinných domov. Nefunguje tu ani spoločenské vlastníctvo bytov, pretože polovica nájomníkov neplatí nájov. A neplatia ani za vodu, preto sa dodává ( pre všetkých ) iba raz za deň, od 06.00 h do 08.00 hodín. Tí čo ni sú doma majú smolu. Zámožnejší si budujú rezervoáry priamo v byte. Tým, že sa Ukrajina osamostatnila, tak stratila trhy v Rusku, čoho dôsledkom je veľká nezamestnanosť. I v mestách, v ktorých som bol zavreli veľké podniky na výrobu poľnohospodárských strojov, chemický a potravinárský závod, pekárňu a bane na ťažbu nerastov. Funguje iba kúpeľné mesto Truskavec. Udivuje ma ale, že napriek všeobecnej chudobe sa všade stavajú nové kostoly. Mestská doprava funguje tak, že kde čaká viac ľudí, tam je asi zastávka a “maršrutky” jazdia bez cestovného poriadku asi každých 10 minút.

Zvieratá:

Na všetkých lokalitách som našiel iba dva druhy jašteríc – jašterice živorodé ( Zootoca vivipara ) a jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). Na brehu rieky Bystricja v dedine Uriž som videl užovky obojkové ( Natrix natrix ), v okolí kunky žltobruché ( Bombina variegata ) a na brehu jazera u mesta Dobrogostiv veľké zelené skokany ( Pelophylax sp. ). Pravdepodobne mohutné skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ). Veľmi ma na tejto ceste zaujímala otázka, či jašterice krátkohlavé na východ od Karpát majú iné sfarbenie než na Slovensku? Dôvodom je, že lokalita je na rozhraní poddruhov Lacerta agilis argus ( Slovensko ) a Lacerta agilis chersonensis ( Rusko ). Rozdiel som našiel v postnasálných štítkoch. Jašterice krátkohlavé z Ukrajiny, na výchde Karpát, majú vo veľkej väčšine postnasálne štítky v pomeru 1/1 miesto 1/2 ako je to u L. a. argus. Vo sfarbení som jasné rozdieli nepozoroval. Samci jašteríc živorodých tu v tejto dobe mali kontrastné sfarbenie.

Jazero u mesta Dobrogostiv a stráň nad ním. Žili tu jašterice živorodé ( Zootoca vivipara ) a jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). Vo vode veľké skokany, pravdepodobne skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ).