2. Diel: GRÚZIA A SEVERNÉ TURECKO ( jún-júl 2013 ) – TURECKO.

Pondelok 08.07.2013: Odjazd z Vardzie.
V noci a nad ránom mierne pršalo. Ráno po sebe upratujeme a s údivom sledujem ako zamestnanec parkoviska sype do rieky kontajner so smetím, ktorý sme tam pred pár minutami vložili! V rieke bola voda iba po kolená ale smetie v ňom plávalo všade, hlavne plastové tašky. Boli v hrubej vrstve zachytené u brehu a na dne rieky! Na ceste k mestu Akhaltsike sme našli prejdenú užovku fŕkanú ( Natrix tessellata ) s vajíčkami. V Akhaltsike tankujeme naftu a potraviny. V jame u pumpy som videl dve malé agamy        ( Laudakia caucasica ). Vodič nákladného auta, ktorého sa pýtame na cestu do Batumi, nás dôrazne upozorňuje, že cesta po juhu Grúzie je pre autobusy nezjazdná. Pokračovať smerom na západ sa dá iba cez Turecko. V dedine Vale dáváme posledný pozdrav Grúzii   ( pri ceste vidím dve jašterice Lacerta media ). Na tureckej strane hraníc vykladáme dvakrát batožiny z autobusu. Poprvé na pokyn mladého pohraničníka a po jeho kontrole vraciame veci do autobusu a po druhé na pokyn staršieho kolegu. Teraz už ideme i s autobusom na rentgen. Ale i tak nás kontrola zdržala “iba” na 3 hodiny. Od hraníc sa štveráme 2 hodiny vkuse do kopca. Autobus ledva sa plazí – prehrieva sa v chladiči voda. Asi 20 km míňáme iba vojenské základne a pasienky s kravami. Zastavujeme až v priesmyku, Ilgar Dagi Gecidi, 2550 m.n.m. I keď je slnečno, tu je zima a fúká studený vietor. Nenašiel som tu žiadne jašterice. Ďaľšia cesta pokračuje po vysokej náhornej plošine. Priemernú nadmorskú výšku tipujem na 2100 m.n.m.! Potoky tu nemajú skoro žiadný spád! 25 km za Ardahanom začíná nekonečné klesanie. Cesta je úzká, nejde nikde zastaviť. Za priehradou Nehri ( dlhá 25 km ), ktorá začíná u mesta Artvin a končí u Borčku, konečne zastavujem. Je to malý priesmyk s nadmorskou výškou asi 750 m.n.m.   ( 15 km pred mestom Hopa ). Chytil som tu jašterice Darevskia rudis bischoffi, boli celé biele od prachu. Pred fotením som ich musel umyť. Našli sme ešte slepúcha Anguis colchica a malú užovku hladkú Coronella austriaca. V 18.30 zastavujeme v meste Hopa, fotím ulice.  Domy sa tu stavajú veľmi blízko seba. Sused susedovi sa doslova dívá do taniera. V celom údoli nad Hopou a na morskom pobreží sa pestuje a spracovává čaj. Večer vyrážáme do údajného cieľa cesty Čamlihemšinu. Keď tam dorazíme dozvedáme sa, že kemp, v ktorom máme spať je o 28 km vyšie v horách. Volá sa Čatköy. Na úzkej ceste, kde z jednej strany je skala a z druhej zráz narazíme na 3 mosty cez potok. U každého mostu zložito manévrujeme. Vďaka chladnokrvnosti vodiča mosty za cenu malého poškodenia nárazníku prekonáme. V 21.30 sme po hrozných nervoch na mieste.

V priesmyku Ilgar Dagi Gečidi 2550 m.n.m., Turecko. Pohľad na sever z priesmyku Ilgar Dagi Gečidi, Turecko.

Jašterica Darevskia rudis bischoffi, samec, priesmyk pred mestom Hopa. Jašterica Darevskia rudis bischoffi, samička, priesmyk pred mestom Hopa.

Domy sa stavajú veľmi blízko seba, Hopa. Nad mestom sa týčia nielen mešity ale i antény, Hopa.

Utorok 09.07.2013: Čatköy, Yaylaköy.

Ráno prší. S Radkom sa rozhodujeme, že budem postupovať proti prúdu potoka, ktorý tečie na strane chatiek a pokúsíme sa dostať nad mraky. Po dvoch hodinách pomalej chôdze sa dostáváme do dediny Yaylaköy vo výške 1850 m.n.m. Skoro pod každým kameňom, medzi kempom a dedinou Yaylaköy, sme našli mloky kaukazské Mertensiella caucasica. Nad dedinou končil les a i nálezy týchto mlokov. Pochod končíme asi 5 km od dediny v nadmorskej výške cca 2500 m.n.m. Mrakov bolo pred nami čím ďalej viac a viac a ani sme presne nevedeli kde sme a kam ideme. Počasie sa stále zhoršovalo a už sme cítili i únava. Pod kameňmi na konci cesty som našiel dve jašterice, pravdepodobne Darevskia valentini lantzcyreni ( 1 dospelý a 1 mladý samec ) a skokana Rana macrocnemis. Cesta dolu sa mi zdala byť nekonečná. Okolo tábora ostatní našli Darevskia rudis, Darevskia clarcorum, Natrix natrix, Coronella austriaca, Bufo bufo, Pelodytes caucasiaca, Vipera kaznakovi. V kempu bola stanica miestných strážcov prírodného parku a tí nás udali policii, že chytáme plazy. Jeden náš člen bol i zatknutý ale sa to našťastie vysvetlilo. Údajne sa v Turecku nesmie fotit „dokumentačne“, tj. uvádzať meno a lokalitu fotografovaného zvieraťa. Celý deň bolo hnusne.

Neurčený chrobák, pri každej výchadzke som ich niekoľko našiel. Neurčený chrobák.

Mlok kaukazský Mertensiella caucasica, dospelý samec. Mlok kaukazský Mertensiella caucasica, mláďa.

Domy v dedine Yaylaköy. Boli tu 3 krčmi.  Autobus pre včely, cca 2200 m.n.m.

Nádherne farebná horská lúka, cca 2300 m.n.m. A jej detail, Yaylaköy. Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, samec, detail. Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, samec. Nemá na holeni kýlnaté šupiny ako D. rudis.

Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, samec. Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, samec.

Jašterica Darevskia valentini lantzcyreni, mladý samec. Skokan maloázijský Rana macrocnemis.

Blatnička kaukazská Pelodytes caucasicus, Čatköy. Jašterica Darevskia clarcorum, samec, Čatköy.Jašterica Darevskia clarcorum, samička, Čatköy. Jašterica Darevskia parvula adjarica, samec s červeným bruchom, Zilkale.

Jašterica Darevskia parvula adjarica, samička, Zilkale. Jašterica Darevskia parvula adjarica, samec, Zilkale.

Užovka hladká ( Coronella austriaca ), zvláštne sfarbená z Čatköy.

Jašterica Darevskia parvula adjaricaZnaky: Najmenšia jašterica „prcek“, červené brucho, má kýlnaté šupiny na holeni zadnej nohy.

Streda 10.07.2013: Sümela.
Návrat do údolia cez mosty bol ráno za svetla o niečo lepší, než v noci. Ale na jednom z nich musel celý autobus podkladať kemene pod kolesá autobusu, aby sa jeho spodok nedostal na asfalt. Premiestnili sme asi 300 kg kameniva! Dnes ako naschvál je slnečno. Smerujeme do kláštora Sümela a cestou sa zastavujeme na raňajky v meste Rize. Už v deväť hodín je horúco. Ako sa blížíme k cieli zaťahuje sa ale neprší. V 11.30 dorazíme na parkovisko pod kláštorom. Ideme pešo do strmého kopca, cestou jašterice nevidíme. Našťastie sa mi podarí na hornom parkovisku nafotiť jašterice Darevskia rudis rudis. Boli veľmi opatrné a schované do pol tela v dierach opornej steny. Medzi 13.00 a 17.00 hodinou zastavujeme na odpočinok v meste Trabzon. Odpady ( výkaly ) z mesta tečú priamo do mora a v okolí je hrozný smrad. Obchody sú plné pekného tovaru, všade je hustá automobilová premávka a veľa ľudí. Prechádzame sa po kamennom morskom pobreží, chýbajú tu piesočné pláže. Medzi kameňmi u brehu pozorujeme ryby. Na brehu medzi smetím hľadám jašterice, no nie sú. Cesta na západ po kvalitnej diaľnici je jednotvárna ale našťastie rýchlá. Severné pobrežie Turecka je súvisle zastavané, jedna tabuľa z názvom obce končí a druhá začína. Celý deň je na pobreží horúco ale nad horami sa držia mraky. Pri ceste vidím pestovať na obrovskej ploche monokultury čajovníku a lieskových orieškov. Až 50 km západne od Trabzonu začínajú piesočné pláže. K večeru, po krátkom blúdení, dorazíme do kempu v Ünye. Čakajú nás drevené chatky so sprchou, záchodom a elektrickými zásuvkami. Večeru nám podávajú v reštaurácii u benzínovej pumpy. Žiadny luxus ale konečne je dostatok „jednotypového“ jedla – polievka, ryža a mäso. K tomu máme silný čaj a ayran ( mliečný zákys ).

Jašterice Darevskia rudis rudis, samec, Sümela. Jašterice Darevskia rudis rudis, samička, Sümela.

Celý park na obrázku bol od holubov „pokakaný“, Rize. Kláštor Sümela.

Pobrežie Čierného mora, Trabzon. Mesto Trabzon.

Štvrtok 11.07.2013: More u mesta Ünye.
Budíme sa do slnečného rána. V záhradách, pri ceste na raňajky, som videl jašterice zelené  ( Lacerta viridis infrapunctata ). Nie je to uznávaný poddruh ale tieto jašterice majú na spodku hlavy čierne škvrny, drobné čierne škvrny sú i na boku, na chrbte sú jednofarebne zelené a majú dvojfarebné brucho – žlto bielé. Doobeda chodíme po okolitej prírode. V kanáloch žijú skokani rapotavé ( Pelophylax ridibundus ), kapry, šťuky, „komárožrouti“ Gambusia affinis. Prechádzali sme sa i v okolitých otvorených záhradách ale plazy sme nevideli. Na pláži som našiel jašterice zelené ( Lacerta viridis infrapunctata ) schované v nízkých kríkoch. Ostatní našli ešte korytnačku žltohnedú      ( Testudo graeca ibera ), korytnačku močiarnú ( Emys orbicularis colchica), užovku obojkovú ( Natrix natrix ), užovku fŕkanú ( Natrix tessellata ) a mŕtvého hada Dolichophis schmidti. V 19.00 odchádzáme z Ünye. Ideme celú noc s jednou zastavkou na toaletu.

Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), samička. Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), samec..Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), mladý samec. Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), samička.

Kanál vedľa kempu, voda nedotekala do mora. Na jeho brehu žili jašertice zelené, vo vode skokani rapotavý. Ünye Jašterica zelená ( Lacerta viridis infrapunctata ), mladý samec.

Skokan rapotavý ( Pelophylax ridibundus ) z Ünye. Skokan rapotavý ( Pelophylax ridibundus ) z Edirne.

Piatok 12.07.2013: Edirne.
V 07.15 vchádzáme do blízkosti Instambulu, je to mega mesto. Zastavujeme asi 40 km pred mestom Edirne na benzínovej pumpe, je horúco a v okolitej tráve sme jašterice nenašli. V Edirne utrácáme posledné turecké peniaze. S Radkom si dáváme kebab, kolu, výborný čaj, kávu espresso = rozpustná je hnusná. „Tureckú kávu“ nepoznajú. V umelom potoku uprostred mesta fotím skokany rapotavé ( Pelophylax ridibundus ). Všade sú fontány a fontánky. V bočne uličke kontrolujem oplotené antické ruiny ( vstup je voľný ) ale jašterice tam nežijú, mačky áno. 

Pešia zóna v Edirne plná obchodov. Turecko - Bulharské hranice, bulharská strana.

Gekon hrbolkatý ( Mediodactylus kotschyi ), Biser. Gekon hrbolkatý ( Mediodactylus kotschyi ), Biser.

 Potok v Biseru. Rozlúčkové posedenie pred obchodom v Biseru.

Sobota 12.07.2013: Biser.
Po raňajkách ja, Franta, Radek a Ota ideme hľadať vretenice Vipera ammodites popri potoku (meno neviem), ktorý neďaleko za Biserom sa vlieva do rieky Marica. Nikdo z nás zmiju nenašiel. Vidíme cestou dve jašterice zelené ( Lacerta viridis meriodinalis ), malé užovky obojkové ( Natrix natrix ). V rybníku nad dedinou Radek nenašiel žiadne mloky. Ostatní našli: Ropuchu bradavičnatú Bufo bufo, korytnačky močiarne Emys orbicularis ( boli v potoku pod mostom ), korytnačku nazelenalú Testudo hermani, a skokany Pelophylax sp. Už dlho pred našim příjazdom tu nepršalo. I teraz bolo teplo a sucho, preto sa plazy ťažko hľadali a bola malá pravdepodobnosť, že vretenice nájdeme. V potoku som sieťkou chytil tieto ryby: Jalec hlavatý, ostriež zelenkavý, pĺž dunajský, slnečnica pestrá, lopatka dúhová, býčko rúrkonosé, mrena severná, beličky. Odjazd v 18.00 h. Okolo Plovdivu sa na veľkej ploche pestuje ryža. V 24.00 hodín prejazd do Srbska, bez zdržania.

Nedeľa13.07.2013: Cesta do Čiech.

07.00:Príchod na Srbsko – Maďarské hranice, 07.00 – 07.45:Odbavenie na srbskej strane, 07.45 – 09.00:Odbavenie na maďarskej strane, čakanie na odbavenie poľského autobusu. My sme po kontrole pasov hneď hotoví, 11.00:Tatabánya, 16.00:Sedím vo vlaku do Mariánských Lázní.

This entry was posted in Grúzia a severné Turecko., Poznámky z ciest. Bookmark the permalink.