Termín: 30.05. – 12.06.2015
Cieľ: Stred a západ Španielska. V plánu mám konečne nájsť jašterice vysoko v Pyrenejách a na západe jašterice Podarcis bocagei a Iberolacerta galani. Pretože sme plánovali, že sa budeme pohybovať v horách nad 2000 m.n.m., odložili výjazd až na jún. Dúfal som, že v horách už nebude sneh a nebude chladno ako v roku 2012. Celkom sme najazdili 6.400 Km. Zloženie výpravy: Ja ako vodič a Radek S. ako začínajúci navigátor.
30.05.2015 Sobota.
Vyrazili sme v 08.00 hodín. Kúpili sme v Kauflandu v Mariánských Lázniach nabíjačku ( USB ) na mobily ale nenabíjala. Pršalo až do Heilbronnu. Slniečko svietilo iba občas, ale i tak zastavujeme pred Breisachom a. Rhein, na úpätí pohoria Kaiserstuhl. Hľadáme jašterice zelené Lacerta bilineata, bohužiaľ nenašli sme ich. Tak fotím u dediny Oberbergen aspoň chrobáky, orchideje a jedného samca jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis). Beháme tu od 14.20 – do 15.40 hodín. Potom sa už vyjasnilo. Nocovanie nájdem po 900 km južne mesta Bourg en Bresse, u samoty Chassignole, kam dorazíme v 22.00 hod. Vypadá to na pustené miesto ale v noci tu jazdí toľko aut, že ledva spíme.
31.05.2015 Nedeľa.
Vstávame nevyspatý v 07.00 hod. U Lyonu je slnečno, 17°C, ale fúká studený vietor. Cestou na juh zastavujeme uprostred machiového lesa, na veľkom odpočívadle, cca 22 km na juhozápad od Orange. Tu už duje horúci vietor, je 22°C. Varíme kávu a pritom hľadám plazy, žiadne som nenašiel! Cestou sme sa rozhodli, že sa podíváme do pohoria Montagne Noire. Preto za Béziers-om sa otáčáme na západ, k mestu Mazamet. Ešte pred horami som u cesty zahliadol, na pravé poludnie, v nejväčšom teple, jednu užovku Malpolon monspessulanus. Zastavujeme na výhliadke nad mestom Saint-Pons-de-Thomieres. Rýchlo sa podívám okolo cesty na jašterice, ale žiadne nevidím. Pred Mazametom zastavujeme v tieni lesa, je horúco. Na starom kamennom moste vidím dve jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Od Mazametu to berieme na juh, krížom cez hory. Na vrchole, v lese je rekreačné stredisko u jazera Lac des Montagnes. Sú tu preliezačky, lanová dráha. U vodojemu vidím jašterice múrové, okolo cesty a potoka nič. Cez Carcassonne sa vraciame na diaľnicu do Španielska. Radek naviguje k moru, kde chceme prespať, k mestu Palamos a potom ešte na sever do kopcov na Las Bisbal d´Empordá. Proti nám po diaľnici od mora do vnútrozemia prúdí dlhá kolóna aut. My našťastie ideme opačným smerom. Pokračujeme do kopca po prázdej, úzkej ceste, plných zákrut. Nocujeme severne mesta Calonge, v priesmyku Coll de la Ganga, 214 m.n.m. Máme za sebou 1673 km.
01.06.2015 Pondelok.
V 07.00 hod je teplota 18°C. Mierime do pohoria Montseny podívať sa na prostredie, v ktorom by mali žiť mloky Calotriton arnoldi. Ukazuje sa zaujímavá vec, potoky sú v dolnom úseku vyschnuté. Voda sa objavuje iba proti prúdu na skalnom podloží. V potokoch žili larvy salamandry škvrnitej ( Salamandra salamandra terrestris ). Dospelé sme nenašli. Našli sme jednu ropušku starostlivú ( Alytes obstetricans ) a skokana hnedého ( Rana temporaria ). Bolo slnečno, dole bolo 28°C, na kopcoch v lese sa ochladilo na príjemnych 22°C.
02.06.2015 Utorok.
Podívali sme sa i na západ od mesta Montseny ( východné svahy ). Je tu pozostatok potoka s rybami. V hlbších úsekoch žili čereble a pstruhy potočné. Proti prúdu voda rýchlo ubúdala. Prešli sme asi 2,5 km, keď sa potok začal zarezávať do strmej skalnej rokliny. Nedalo sa v koryte pokračovať a v potoku už nebola voda. Chýbali larvy salamandier, o to viac tu bolo žubrienok žiab. Videl som tu ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo spinosus ), jednu dospelú salamandru ( Salamandra salamandra terrestris ) a ropušky starostlivé ( Alytes obstetricans ). U cesty pod kameňom som zahliadol veľkú užovku Malpolon monspessulanus. Jašterice sme nevideli.
V Tarragone sme za 10,- Eur kúpili nabíjačku na telefon, fungovala. Pokračovali sme po pobreží na juh k mestu Riumar. Medzi mestami Sant Carles de la Rápita – Vinaros – Benicarló sme našli úsek, kde sa dalo dostať hneď od cesty k moru. Boli tu iba dediny, pláže neboli zastavané hotelmi. V Riumaru, kam sme došli okolo 16:30 hod., som žiadne jašterice nevidel! Boli tu veľké pieskové duny, vykúpal som sa v mori, voda bola osviežujúca. Nocujeme u L´Alcora ( severne mesta Onda ). Na smetisku poblíž boli iba gekoni Tarentola mauritanica a pajašterice Psammodromus algirus. Celý deň bolo 28°C. Vypadalo to tu opustene, ale v noci okolo nás často jazdili autá. Máme za sebou 2222,5 km.
03.06.2015 Streda.
Dnešným cieľom je prameň rieky Rio Mundo v pohorí Sierra de Alcazár a pozorovanie pajašteríc Algyroides marchi. Cestou zastavujeme u kláštora Monestir de Sancti – Spiritu u mestečka Gilet. Nebola to ruina ale udržovaná turistická atrakcia. Neďaleký potok a odtokový kanál z kláštora boli úplne vyschnuté. Jašterice som tu nevidel, iba akýsi had sa schoval predo mnou do diery v odtokovom kanáli.
Za mestom Canals je jednotvárna poľnohospodárska krajina. Zastavujeme pokusne na okraji poľa s hromádkami kamenia, za Almansou ( 10 km pred Montealegre del Castillo). Videli sme jaštericu perlovú (Timon lepidus) a asi jedného scinka Chalcides bedrigae. Asi 10 km za Montealegre del Cassme sme na ceste našli dva prejdené hady blízko seba, užovky Rinechis scalaris a Malpolon monspessulanus. Asi 12 km za Hellín-om, smerom na Riópar sme zastavili u rieky Rio Mundo, pod historickým mostom, kde sme si dali kávu. Ani tu v okolí mostu, som jašterice nevidel. Sesť kilometrov na západ od Elche de la Sierra sme našli malú vodnú nádrž s užovkami maurskými (Natrix maura). Boli tam ešte pajašterice Psammodromus algirus a Acanthodactylus erythrurus. Spíme na parkovisku pod jaskyňou Cueva de los Chorros, kde vyviera rieka Rio Mundo. Večer na miestach, kde ešte pred pár minútami svietilo slnko som zahliadol tri jašterice Algyroides marchi. Radek na začiatku chodníku našiel mladú užovku Rinechis scalaris.
04.06.2015 Štvrtok.
Okolo 06:00 hod. sa na parkovisku objavili policajti ale nebudili nás. Keď sa vrátili v 06:30 hod., tak už nás vyhnali zo stanu. Museli sme sa zbaliť a ofotili naše doklady. Ráno je iba 10°C, v noci mi bola zima. Po raňajkách sa ideme podívať na rieku Rio Mundo. Kvôli suchu má šírku iba 2,5 m a hĺbku asi 30 cm. Jašterice pozorujeme do 13.30 hod. Pajašterice Algyroides marchi sú na skalných stenách po celej dĺžke starej cesty. Sú i pri chodníku k vodopádu. Asi v 4 prípadoch u chodníku sme ich uvideli tak, že sme išli za sebou. U prvého sa nepohli a až za ním sa snažili schovať, čo druhý uvidel. Vyliezajú asi 15-20 min. po zasvietení slnka. U jedného veľkého skalného otvoru som ich videl naraz 8 kusov. Občas zabehnú na zem, občas sa naháňajú i 5-7 m nad zemou. Žijú tu s nimi jašterice perlové ( Timon lepidus ) a pajašterie Psammodromus algirus. U mesta El Bonillo nás na mape zaujmú tmavomodré jazerá, sú to ale iba dočasné jazerá. Ideme sa tam podívať, ale už sú všetky vyschnuté. Pred dedinou Porzuna sú dve jazierka, v jednom nič nie je, v druhom je množstvo užoviek Natrix maura. Radek v ňom uvidel jednu larvu mloka Pleurodeles waltl a larvu mloka Triturus pygmaeus. Spíme na západ od dediny Casas de la Toledana, u špinavej rieky Rio Bullaque plnej rias a rakov, ryby som nevidel. Krajina je intenzívne poľnohospodársky využívaná. Pestuje sa hlavne kukurica a zalieva sa veľkým množstvom vody i v tomto suchu. Dnes sme zažili najvyššiu teplotu 33°C v tieni, najazdili sme už 2884 km.
05.06.2015 Piatok.
Dal som budík na 06:15 hod ale ešte bola tma, tak sme spali do 07:00 hod. Vtedy začalo vychádzať slnko. Ráno sa kúpeme v rieke Rio Bullaque. Zastavujeme na nákup v dedine San Pablo de los Montes v obchode Merkadofamilia na námestí Plaza Altillo. O ulicu vyššie, kým čakáme na otvorenie obchodu, nájdem na múre záhrady pravdepodobne jašterice druhu Podarcis virescens, dvoch samcov a jednu samičku. Vidím ich iba v dedine, v okolí nie. V reštaurácii El Cortijo si dávame kávu so smotanou iba za 1 Euro za šálok! Na kopci, hneď na konci dediny, sú iba pajašterice Psammodromus algirus. Chcem cestou zájsť k jazeru u dediny Casa del Ricón ( pohorie Sierra de la Majana ) ale zisťujeme, že je ďaleko od cesty v hlbokom údolí. Obraciame sa. Jašterice u cesty nevidím. Cestou do Sierra de Gredos občas zastavujeme ale už jašterice Podarcis virescens nenájdem. Obedujeme u dediny Casas de los Hilandeses, v tieni pod stromom, na peknej lúke. V zbytkoch vody Radek chytil nejaký druh podustvy. U cestného mostu som videl iba dve pajašterice Psammodromus algirus.
Pri prejazde sedla Puerto de Pico, 1352 m.n.m., v pohorí Sierra de Gredos, naberáme vodu z prameňa. Jašterice Podarcis g. guadarramae a Laceta schreiberi vidím iba pri ceste, blízko prameňa. V okolitej prírode sme jašterice nevideli.
06.06.2015 Sobota.
Do sedla Refugio del club Alpino ideme v 07.30 hod, v kempu je iba 5°C. Pred sedlom je rampa, kde platíme 1,50 Euro. Už ráno je parkovisko do polovice zaplnené osobnými autami. Poobede, keď odchádzame je plné a miesto je iba po tých, čo odchádzajú. Prvé jašterice Iberolacerta cyreni castiliana sa objavujú až od 2000 m.n.m., potom sú hojné i blízko turistického chodníku. Našli sme i malé jašteričky s kobaltovo zeleným chvostom. Pravdepodobne už tohoročný prírastok! Cestou späť k autu fotím dve jašterice Lacerta schreiberi ( samcov ).
Rozhodujeme sa prejsť sedlo Puerto de la Peňa Negra, 1909 m.n.m. Pred sedlom fotím starú dedinu La Herguijuela. Ulice boli miestami tak úzké, že som nemohol zatočiť s autom, musel som cúvať. V priesmyku som našiel jašterice Iberolacerta sp. neviem či Iberolacerta cyreni castiliana alebo Iberolacerta monticola cantabrica? Mali by byť I. c. castiliana ale tunajší samci nie sú svetlo zelený ale tmavý. Videl som i samičku a samca Lacerta schreiberi. U kostola v meste Puente del Congosto nič nenájdeme ale na začiatku starého mostu vidím mláďatá a samičku Podarcis guadarramae guadarramae.
Po prekonaní pohoria Sierra de Villafranca nás cez Bejár vedie Radkova navigácia neskutočnými ulicami ( cez sídlisko, úzkými, neudržovanými ), ale spoľahlivo. Na jednej ulici, uprostred sídliska bola prejdená užovka Rinechis scalaris, ktorú žrala straka. Smerujeme do pohoria Sierra Peňa de Francia. Dorazili sme za horúcého počasia asi v 18:30 hod. Ihneď sme sa podívali po okolí. V údolí sme našli bazén na potoku Rio Ladrillar. V bazéne som videl čereble a nad ním v potoku max. 22 cm veľké pstruhy potočné. Z jašteríc boli okolo cesty iba pajašterice Psammodromus algirus. Dnes bola rekordná teplota 36°C, máme za sebou 3335 km.
07.06.2015 Nedeľa.
Ráno sa vraciame k vodnej nádrži u dediny Ladrillar. Radek tu videl iba jedného mloka Lissotriton boscai. Mlokov Triturus marmoratus je v nádrži veľa ale sú chudé. Dnešným cieľom je sedlo Batuscas, 1240 m.n.m. a skalné steny na východ od neho v pohorí Sierra de la Peňa de Francia. Chceli sme nájsť jašterice Iberolacerta martinezricai. Všade bolo hrozné sucho a na hrebeni fúkal silný vietor. Na južné skaly sme pre nedostatok času nedorazili, pochodili sme iba východné. Asi kvôli suchu boli tieto skaly bez jašteríc. Ja som jašterice Iberolacerta martinezricai nevidel ale Radek jednu v závetrí zahliadol. Odchádzám nešťastný, ale čo sa dá robiť. Na hlavnej ulici v La Alberca, na úseku asi 400 m bola iba jedna jašterica Podarcis guadarramae guadarramae, fotím ju. Pokušám sa dostať i na druhú lokalitu jašteríc Iberolacerta martinezricai u dediny El Maillo. Ani nezastavujeme, pretože nie je kde zaparkovať a skaly sú hrozne ďaleko.
Nasleduje rýchly presun cez Zamoru k jazeru Lago de Sanabria. Potom stále hore k jazeru Laguna de los Peces, v 18:30 hod. sa ochladilo na 20°C. Ale i tak nájdem na okraji veľkých balvanov jašterice Iberolacerta galani. Vo vode kvákajú žaby Pelophylax perezi. Vrátili sme sa k jazeru Lago de Sanabria, kde po múre pobehujú ešte v 19:30 hod. jašterice Podarcis bocagei a Podarcis guadarramae lusitanica. Fotím i jedného samca jašterice perlovej Timon lepidus. Spíme južne mesta Galende na fotbalom ihrisku, je to dobré miesto, schované od cesty. Pod dubmi som našiel hríby. Máme najazdené 3.691 km.
08.06.2015, Pondelok.
Ráno okolo kameňov pri ihrisku sme uvideli dospelého samca a samičku Podarcis bocagei a tri mláďatá neurčeného druhu. Odchádzame v 11:00 hod. Vyrážáme cez León a La Roblu do sedla Puerto de Pajares, 1379 m.n.m. I keď cestou je všade suchu v jazierku nad cestou je stále dosť vody. Nájdeme tu mloky Triturus marmoratus, Lissotriton helveticus alonsai, salamandru Salamadra salamandra bernardezi, ropuchy bradavičnaté Budo bufo - štyri farebné odtiene, jašterice Iberolacerta monticola cantabrica a jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii.
Po hodine pozorovania sa otáčáme smerom k mestu Burgos. Pred ním na benzínovej pumpe u El Burgo Ranero odpočívame. Nájdem tu okolo prenosnej ubytovacej buňky jašterice rovnako vyfarbené ako, keď som ich našiel s Jardou Tišerom roku 2002, dodnes ale neviem aký druh presne ide. Podľa mapy rozšírenia z „lacerta.de“ by to mohli byť Podarcis muralis brongniardii, ale nie sú tak veľké a vyfarbené ako z iných miest Španielska. Podľa veľkosti a zafarbenia by podľa mňa ide o jašterice Podarcis liolepis liolepis. Večer spíme u rieky Rio Arlazón, 1,5 km na východ od dediny Ibeas de Juarros ( 16 km na východ od Burgos-u ).
09.06.2015 Utorok.
Ráno v horúčave pokračujeme na východ smerom k Logroňu a Pamplone. Zastavujeme v opustenej dedine Esco. Vidím tu jašterice perlové ( Timon lepidus ) a jašterice Podarcis liolepis liolepis. Sú veľmi opatrné a je ich tu málo.
Pretože nie sme si istý, či je hotová cesta údolím potoka Rio Basa, ideme do Pyrenejí cez Biescas, sedlo Puerto de Cotefabio – 1423 m.n.m., a Broto. V sedle vidím iba jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii. Cesty sú tu dobré ale často úzke a s mnohými zákrutami. Cez Ainsa, Benasque sme v 17:30 hod. došli do Pyrenejí, do lyžiarskeho areálu nad turistickým strediskom Cerler. Sme v nadmorskej výške okolo 2000 m.n.m. Svieti slnko, vidím iba jašterice múrové, jedného sysľa a jedného slepúcha lámavého ( Anguis fragilis ). V malom potôčiku žije veľa mlokov Calotriton asper. Rýchlo sa zaťahuje, od 21:00 hod. husto prší ale neblýska. Máme za sebou 4.146 km.
10.06.2015, Streda.
Dnes v 06:00 hod. vyrážame údolím k hotelu Llanos del Hospital, tam zisťujeme, že údolím pokračuje úzka cesta, ktorá končí u horskej chaty s parkoviskom a prístreškom, La Besurta, 1900 m.n.m. Je zamračeno a začína husto pršať. Stúpame pod najvyššiu horu Pyrenejí Pico de Aneto, 3.404 m.n.m. ( Pico de la Maladeta, 3308 m.n.m.) zo severnej strany. Stúpanie nie je strmé a i keď prejdeme 2,5 km končíme iba v 2050 m.n.m. Na chodníku stretneme salamandru poddruhu Salamandra salamandra terestris. Dúfal som, že i keď fúká vietor, prší a je zima nájdeme pod kameňom jašterice druhu Iberolacerta bonalli. Nepošťastilo sa. Našli sme rieku, ktorá sa strácala v priepasti, hrôzostrašná predstava tam spadnúť! Celý deň pršalo, všade ležali zostatky snehu. Zo zúfalstva sa presúvame po krivoľakých cestičkách cez Castelló de Tor, Caldes de Boi do Národného parku Parc Nacional d´Aigüestortes i Estany de Sant Maurici. Cestou v informačnom stredisku (malý domček) od študentky za poplatok dostaneme malý leták a povolenie k vstupu k vodnej elektrárni na jazere Estany Cavaller. Z parkoviska chceme obísť jazero ale nejde to. Z jednej strany je nebezpečný chodník a z druhej sa na chodník valí silný prúd vody vo forme vodopádu. I tu prší a je zima. Cez Alt de Perves, Adrall, La Seu d´ Urgell dojdeme eště dnes do Andorry.
11.06.2015, Štvrtok.
Zaparkujeme v lyžiarskom stredisku na severozápad od mesta El Serrat vo výške 2.200 m.n.m. Utekám sa podívať smerom na západ medzi skaly či neuvidím jašterice Iberolacerta aurelioi, ale nič tu nenájdem. Potom stúpame na sever od reštaurácie, k jazeru Lago de Tristaina. Na začiatku chodníku, na južnom svahu, žije množstvo jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ). V kotline u jazier sú jašterice múrové už iba ojedinele. Podarilo sa mi u chodníku, na západ od najmenšieho jazera, uvidieť dve dospelé jašterice živorodé ( Zootoca vivipara louislantzi ). Boli veľmi plaché, okamžite sa schovali, a tak som ich nemohol vyfotiť. Čakal som dobrých 10 minút ale už sa neobjavili. Stúpal som po svahu, otočenom na juhovýchod čo najvyššie, v snahe nájsť pod horou Tristaina jašterice Iberolacerta aurelioi. Myslel som si, že ich nájdem na skalných „ostrovoch“ bez snehu. Ale čím som šiel vyššie, tým boli snehové polia strmšie, širšie a nebezpečnejšie. K tomu pod nimi tiekli potoky, ktoré vymývali neviditeľné a hlboké tunely. Do jedného som spadol po pás do snehu, našťastie sa mi podarilo s problémami vyliesť. Žiadne jašterice som na týchto miestach nenašiel! Celý čas svietilo slniečko ale hrialo iba v závetrí. Poslednú zastávku sme urobili na hraniciach s Francúzskom v priesmyku Port d Envalira, 2408 m.n.m. Bola zima, zamračené a iba na chvíľu slnko presvitalo cez závoj mrakov. Jašterice som nevidel. Z Pyrenejí ideme asi 50 km z kopca a neustále sú ostré zákruty, bolia ma nielen ruky ale i nohy so stáleho brzdenia. Pred nami sa vybúral motorkár, vypadalo to strašne, reval bolesťou. Kamaráti si na neho spomenuli asi po 20 kilometroch! Naposledy sme spali na parkovisku u mesta Ambrussum – Aire d´ Ambrussum, na toalete benzínovej pumpy tečie teplá voda, kde sme sa mohli poriadne umyť. Máme za sebou 5.296 km.
12.06.2015, Piatok.
Cestou domov vo Francúzku tankujeme na kartu u pumpy bez obsluhy. Vedľa cesty je pár veľkých kameňov a mám šťastie, že naposledy sa u nich podívam na jašterice múrové Podarcis muralis brongniardii. Nedá mi to a ešte zájdeme v Nemecku k dedine Oberrimsingen na jašterice zelené Lacerta bilineata. Fotím jedného samca, ďalšie jašterice sme nevideli. Do Mariánských Lázní sme dorazili okolo 24:00 hodín, na tachometri som mal 6400 km.