Termín: 18.05. – 01.06.2019 ( 15 dní ).
Dúfal som, že po výdatných zimných a jarných dažďoch ( snežení ) na prelome rokov 2018/2019 nebude vo Španielsku sucho. Ale bohužiaľ na juhu ( v nížinách ) a i v Sierra Nevade sucho bolo.
18.05.2019 ( sobota ), Weinsberg.
Prvú zastávku sme urobili v meste Weinsberg, kde sme sa vo vinohrade pod hradom, podívali na jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Bolo ich tu veľa. Druhú zastávku sme urobili pri tankovaní v Bad Krozingen-u a potom v dedine Biengen. Prešli sme sa okolo vinohradov, nič tam nebolo. Prvú noc sme spali vo Francúzku, blízko výjazdu z diaľnice u Selliéres. Ani tu sme nič nevideli, iba počuli kvákať žaby. Ráno bolo 9°C.
19.05.2019 ( nedeľa ), cesta cez Francúzsko, Corsavy.
Ráno v 07:00 hodín sme pokračovali do Španielska. Pred Montpellierom, na smetisku, pri diaľničnom odpočívadle, sme videli jedného gekona múrového ( Tarentola mauritanica ). Na ceste do Corsavy sme videli 2 slepúchov lámavých ( Anguis fragilis ) a jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Ráno bolo 6°C.
20.05.2019 ( pondelok ), Batére, Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ).
Už za tmy sa balíme a ideme serpentýnami do dediny Batére, východzieho miesta začiatku výstupu na horu Pic du Canigou ( 2784 m.n.m. ). Bohužiaľ sme v sedle vybrali špatnú cestu a museli sme sa vrátiť, a tak stratili 1,5 hodiny. Potom sme začali stúpať po ceste označených „mužíkmi“. Kopec bol často tak strmý, že sme šli akoby do schodov. Asi po hodine chôdze sme došli na úroveň snehu. Ďalej som už nemal silu pokračovať v stúpaní a tak sme sa vrátili do sedla. Celou touto cestou sme nevideli žiadne jašterice alebo chrobáky.
21.05.2019 ( utorok ), pohorie Montseny.
Cestou v okolí kempu Fontmartina som našiel jašterice Podarcis liolepis liolepis a jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). V potokoch boli všade larvy salamadry škvrnitej ( Salamandra salamandra terrestris ). Poobede sme urobili prejazd k mestu Peniscola. Toto miesto sa mi prírodne vôbec nepáčilo. Pod smetím sa dali nájť iba gekoni múrové ( Tarentola mauritanica ).
22.05.2019 ( streda ), Benablón, Puebla de Don Fadrique.
Po 450 km sme dorazili na najvýchodnejšiu popisovanú lokalitu výskytu jašteríc Algyroides marchi, do mestečka Puebla de Don Fadrique. Našli sme pred mestom most, ale žiadna voda pod ním netiekla. Tieto jašterice totiž podľa mňa majú radi zimu a vlhko. Vyrazili sme po úzkej asfaltovej ceste ( NE-46 ) do kopcov hľadať miesto, kde by mohla byť voda v koryte potoka. Po 5,5 km od Puebla de D. F. sme našli zavlažovací bazén u starého domu. Zo začiatku som tu nič nenašiel. Z bezradnosti som obchádzal okolité suché medze a kopal do suchých kríkov. A tu naraz, k mojej radosti, začali z nich vybiehať jašterice Psammodromus edwarsianus. Po ich vyfotografovaní sme pokračovali ďalej po ceste a po 7,5 km sme našli u cesty peknú lúku s malou betonovou nádržou, v ktorej bolo ešte trocha vody ( 1377 m.n.m. ). Ale na udanie nás z tohoto miesta vyhnali dvaja policajti. Povedali, že tam nemôžeme spať. Jeden z nich bol drzí, neustále otváral dvere auta a prehľadával ho.
23.05.2019 ( štvrtok ), Puebla de Don Fadrique, Santiago de la Espada a okolie.
Ráno sme sa vrátili do Puebla de Don Fadrique a raňajkovali vo vyschnutom koryte potoka. Tu nič nebehalo. V záhradách u mostu som fotil jašterice Podarcis vaucheri. Jašterice sa ukazovali iba tam, kde bola voda a tej je na juhu Španielska málo. Po ceste č. 317 sme sa dostali do údolia potoka Rio Zumeta. Cestou sme sa zastavovali na miestach, kde boli pri ceste vlhké skalné steny. Videl som tu iba jašterice Psammodromus algirus a jednu jaštericu perlovú ( Timon lepidus ). Potoky, na ktoré sme narazili boli vyschnuté. Pri ceste, nad mostom do Santiago de la Espada, som našiel tri jašterice Podarcis hispanicus ( 1 samec a 2 samičky ). Asi 150 m proti prúdu od mosta, tesne pri potoku, som na ľavom brehu našiel jedinú jaštericu Algyroides marchi, samicu. Podíval som sa i na skalný breh potoka v údolí ( odbočka pred dedinou Santiago de la Espada ( Santiago – Pontones ) a i u druhého mostu za Santiagom. I keď sa mi terén páčil, na „Algyroidesky“ som nenarazil. Videl som iba jašterice Psammodromus algirus. Poobede sa posúvame k Sierre Nevade, spanie sme našli pod priehraou u dediny Lopera. I tu behali iba jašterice Psammodromus algirus.
24.05.2019 ( piatok ), Sierra Nevada.
Cestou do lyžiarskeho strediska Sierra Nevada poprchávalo a bolo zamračené. Zastavili sme na parkovisku nad mestom. Fúkal tu studený a veľmi silný vietor, bolo iba 8°C. Dúfali sme, že nájdeme pod kameňmi schované zvierata. Pod nimi ale bolo sucho. Plánovali sme nájsť jašterice perlové Timon nevadensis. Nášli sme iba stonohy ( Scolopendra cingulata ) a neurčené veľké kobylky. Vyliezol som k otvorenej kaplnke vo výške 2610 m.n.m, ale ani tam nič nebehalo. Keď sme zišli do mesta Sierra Nevada ( v mape Solynieve ) sa trošku vyjasnilo, a tak sme sa ešte podívali na jeho južný okraj. Ale bohužiaľ, väčšina skál bola otočená na sever. Nič sme nenašli. Po ceste z kopca sme sa zastavili pri umelej skalnej stene. Tam som videl jednu neurčenú hnedú jaštericu ( samca ), asi Podarcis vaucheri. Pred Monachilom sme našli rozpadnuté domy. Videl som v ich ruinách iba dve jašterice, samičky asi Podarcis vaucheri. Po káve v meste Monachil sme pokračovali na západ. V Granade bolo 28°C. Zastavili sme sa v meste Estepa. Okolo hradu som žiadne jašterice nevidel, iba cestou k nemu, v parku prebehol predomnou samec jašterice perlovej ( Timon lepidus ). Ten deň sme za zastavili až za Sevillou, asi 5 km západne mesta Sanlúcar la Mayor, u kanálu Arroyo Ardachón.
25.05.2019 ( sobota ), Vila do Bispo, Cabo de Säo Vicente, Serra de Monchique.
Zastavili sme sa na kávu na námestí vo Vila do Bispo. V meste prevládajú malé domy, postavené vedľa seba, a často medzi nimi je i ruina na predaj. V meste a jeho okolí som žiadne jašterice nevidel a bolo strašne horúco. Vybrali sme sa na pláže 4 km severozápadne od Vila do Bispo – Praia do Castelej ( južnejšia ) a Praia da Cordama ( severnejšia ). Dá sa k nim dostať autom ( sú tam parkoviská a reštaurácie ). Jašterice Podarcis carbonelli sme na nich nenašli. U majáku Cabo de Säo Vicente sme hľadali jašterice Psammodromus occidentalis a Podarcis virescens, ani jednu sme nenašli. Potom sme dorazili na vrchol Foia, 902 m.n.m., v pohorí Serra de Monchique. Cestou som videl jedno mláďa jašterice Lacerta schreiberi a Timon lepidus. V malom údolíčku na sever od vrcholu, vedľa vodnej nádrže, žila hromada scinkov Chalcides striatus nazelenalej farby. Hrozne rýchlo „plávali“ vo vysokej tráve. Keď som skočil na miesto, kde sa vlnenila tráva, už boli inde. Ubytovali sme sa u dediny Maria Vinagre a večer sme navštívili vodné nádrže v jej okolí, kde sme videli niekoľko lariev mlokov Triturus pygmaeus a jednu larvu mloka Pleurodeles waltl.
26.05.2019 ( nedeľa ), pláže u miest Aljezur a Sines.
Ráno cestou k moru sme sa zatavili na hrade Castelo de Aljezur, i keď svietilo slnko nebolo teplo. Prehľadali sme oba brehy rieky Ribeira de Aljezur pred vtokom do oceánu. Našli sme iba jašterice Psammodromus algirus. Naposledy sme sa zastavili na pieskovych dunách, asi 2 km južne Sines. Tu som medzi kameňmi zahliadol jednu jaštericu neurčeného druhu, rodu Podarcis sp. Bola veľmi opatrná, pri pokusu o fotografovanie sa schovala a už sa neukázala. Ďalšie jašterice som už tu nevidel. Pokračovali sme k pohoriu Serra da Estrela. Cestou sme sa zastavili v dedine Chamusca a natrhali v opustenej záhrade dobré pomaranče. Na bráne domu u cesty Radek uvidel jednu jaštericu, pravdepodobne Podarcis virescens. Ale kým som sa vrátil s fotoaparátom už tam nebola. Dúfal som, že v ruinách domu u pomarančovníkov, aspoň jednu jaštericu nájdem, ale žiadnu som nevidel. Jedného samca Podarcis virescens som uvidel na moste u samoty Braceira, ale ani večer ani ráno sa mi ho nepodarilo vyfotografovať. Už pri veľkej vzdialenosti ( 10 m ) sa schovával pod most. V okolitej tráve a u starého domu žili jašterice Psammodromus algirus.
27.05.2019 ( pondelok ), hrady Castelo de Vide, Marváo, pohorie Serra da Estrela.
Rozhodli sme sa, že jašterice Podarcis virescens budeme hľadať na hradoch. Namierili sme si to najprv k mestečku Póvoas e Meadas smerom k hraniciam Španielska. Zastavili sme u priehrady Monte de Adelina. U hrádze žila malá kolónia jašteríc Psammodroumus algirus. Iný druh jašteríc som tu a ani v okolí nevidel. V priehrade napriek tomu, že voda smrdela, žili ryby. V Póvoas e Meadas sme prešli ulice so záhradami na okraji mestečka. Jašterice Podarcis virescens som nenašiel, videl som iba jednu jaštericu Psammodromus algirus. Odtiaľ sme sa odviezli na obrovský hrad v Castelo de Vide. Na hrade a ani v jeho okolí neboli žiadne jašterice! Zo zúfalstva sme vyrazili k hradu v Marváo. Tu som v roku 2000 videl pobehovať v parku a na múroch jašterice Podarcis virescens. Teraz som videl v parku iba jednu jaštericu Psammodroumus algirus. Nakoniec nás z mestečka vyhnali štípajúce škvory, ktoré tu lietali po tisícoch. Sklamaní sme sa otočili na sever a upaľovali k horám Serra da Estrela. Zastavil som na okraji dediny Penhas da Saúde. Videl som tu mláďa jašterice Lacerta schreiberi a dospelú Timon lepidus. Na parkovisku naproti soche Panny Márie
( Senhora da Boa Estrela, 1847 m.n.m. ) sme nechali auto a v posledných slnečných lúčoch sa rozbehli do svahov v okolí hľadat zvieratka. Ja som šiel z kopca a v údolíčku pod sochou som hned našiel niekoľko jašteríc, vrátane mláďat, Iberolacerta monticola monticola. V potoku som našiel ešte jedného skokana Pelophylax perezi. Radek šiel do kopca a na lúke za sochou tiež našiel jašterice Iberolacerta monticola monticola. Nakoniec sme zašli ešte k priehrade Lago do Viriato ( 1606 m.n.m. ). Našli sme tu samcov a jednu samičku jašteríc Podarcis guadarramae lusitanicus a dva scinky Chalcides striatus. Tieto ale boli hnedé. Večer sme sa presunuli do Španielska.
28.05.2019 ( utorok ), Sierra de la Peňa de Francia.
Vyrážali sme už v 06:30 hod. Cestou ku kláštoru sme sa podívali po jaštericiach v pásmu lesa, ale v okolí cesty sme žiadne nenašli. Na vrchole fúkal studený a silný vietor. V závetrí som videl iba jedno mláďa jašterice Iberolacerta martinezricai. Asi po hodinovom, zbytočnom hľadaní, sme vyrazili dolu a ešte zastavili na malom parkovisku pod kláštorom, asi 1400 m.n.m. Vybehol som na špičku hory, na západ od cesty. Našiel som tu vychudnuté jašterice Podarcis guadarramae guadarramae. Radek u parkoviska videl ešte jašterice Psammodromus algirus. Presunuli sme sa do sedla Portillo Las Batuecas, 1250 m.n.m. Vybrali sme sa na juhovýchod po turistickej ceste v domnienke, že dorazíme ku skalám v najvyššom bode tejto časti hôr. Bohužiaľ sme dorazili k nejakej veľkej železnej klietke, kde chodník končil. Po celú cestu sme nevideli ani jednu jaštericu! Odtiaľ sme sa museli predierať cez kríky a hľadať cestu na hrebeň. Ja som sa vybral k južnému, kamennému vrcholu, 1411 m.n.m. Mimo jedného škorpióna druhu Buthus occitanus som nič nezazrel. Sklamaní sme sa vrátili k autu a vyrazili na sever k Salamake a k Leónu.
29.05.2019 ( streda ), Púerto de la Cubilla.
Ráno sme sa zastavili na nákupy v meste Valencia de Don Juan. Prešli sme sa po nábreží okolo rieky Rio Esla. Na informačnej tabuli som sa dočítal, že v rieke žijú tieto ryby: jalec pyrenejský Sgualius pyrenaicus, pstruh potočný Salmo trutta, šťuka severná Esox lucius, kapor rybničný Cyprinus carpio, mrena bocageho Luciobarbus bocagei, ostroretka iberská Chondrosioma polylepis. Späť sme sa vrátili cez mesto a podívali sa na plazy i okolo veľkého hradu a na lúke, kde sme parkovali. Nič sme nevideli! V mestečku La Magdalena, sme odbočili z diaľnice a vrátili sa k priehrade Embalse de Selga. Hľadal som v tráve Psammodromus hispanicus. Ja som nič nevidel ale Radek povedal, že videl jednu jaštericu perlovú ( Timon lepidus ). Po ďalšom neúspechu sme pokračovali na sever, do sedla Púerto de la Cubilla, 1683 m.n.m. Čakala nás tu azúrová obloha, svietivo zelená tráva a hromada jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ) a jašteríc Iberolacerta moticola cantabrica. Podarilo sa na zatienenom svahu nájsť i mladé jedince mloka hranatého ( Lissotriton helveticus helveticus ). V jazere kvákali skokani Pelophylax perezi, plávali mloky horské ( Ichthyosaura alpestris ) a našli sme i jednu salmandru škvrnitú poddruhu Salamandra salamandra bernardezi.
30.05.2019 ( štvrtok ), Ermita de San Juan de Gaztelugatxe, El Portalet 1794 m.n.m.
Ráno, ešte za tmy, sme vyrazili ku kláštoru San Juan de Gaztelugatxe. Tu som skutočne našiel jašterice Podarcis pityusensis pityusensis vo veľkom počte. Mimo jedného slepúcha lámavého ( Anguis fragilis ) som ale na pevnine žiadne jašterice nevidel! Cestou do Pamplony sme sa zastavili na parkovisku u Sorozarreta ( 9,5 km severne Altsasu, vedľa diaľnice), kde som vyfotil jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Ani v opustenej dedine Tiermas ( pred Escó ) som jašterice nenašiel! Odtiaľ sme šli do sedla Frontera del Portalet. Našli sa mloky Calotriton asper. Vyrazil som na lúky západne od cesty. Prešiel som asi 2,2 km. Našiel som iba malé a vychudnuté jašterice múrové ( Podarcis muralis brongniardii ). Boli všade, v okolí skál a i na osamelých balvanoch na lúke. Pre nedostatok času sme plánovanú Andorru museli vynechať a už zamieriť domov.
31.05.2019 ( piatok ), cesta cez Francúzsko domov.
Zastávku na parkovisku Aire de Bordes Ouest, u dediny Tournay vo Francúzku, som využil na posledné fotografovanie jašteríc múrových ( Podarcis muralis brongniardii ). Dňa 01.06.2019 ( sobota ) sme bez zastávky cez Nemecko dorazili domov.
Tento výlet bol veľkým sklamaním tým, že sa mi nepodarilo vyfotografovať jašterice Timon nevadensis a Podarcis virescens. Všeobecne som na juhu Španielska videl veľmi málo jašteríc.