Sardínia je celá omývaná Stredozemným morom mimo východnú stranu, kde je Tyrhénské more. Ostrov má dľžku zo severu na juh približne 270 km a šírku z východu na západ 140 km. Veľká väčšina ostrova je pokrytá vápencovými horami so strmými svahmi až k morskému pobrežiu. Najvyššou horou je Punta La Mármora vysoká 1834 m.n.m., ktorú v tejto dobe ešte pokrýval sneh. Západná a južná časť je viac rovinatá, intenzívne poľnohospodársky využívaná a podľa intenzívne zelenej trávy usudzujem, že i vlhkejšia ako východná časť. Vačšina svahov je pokrytá stále zelenými pichľavými kroviskami. Sú tu opuncie, eukalipty, cypriše, pínie a v centrálnej horskej oblasti na malom území sú zachované malé lesy s korkovými dubmi. Ostrov patrí do subtropického pásma. Slnko na tejto zemepisnej šírke nápadne rýchlo vstáva a zapadá, asi v rozmedzi 10 minút, takže chýba ako u nás dlhšie rozvidnenie alebo západ slnka. Predpokladám, že v horách nad 1000 m.n.m. zimujú jašterice 4-5 mesiacov. U plazov z hôr bude zimovanie asi i základnou podmienkou pre úspešné rozmnožovanie.
Podľa a utorov Arnolda E. N. a Burtona J. A. na Sardínií žijú tieto plazy: a) Korytnačky: Testudo marginata, Emys orbicularis
b) Gekoni: Tarentula mauretanica, Hemidactylus turcicus, Phyllodactylus europaeus
c) Jašterice: Algyroides fitzingeri, Lacerta bedriagae, Podarcis sicula, Podarcis
tiliguerta, Chalcides chalcides Chalcides ocellatus
d) Hadi: Coluber viridiflavus, Coluber hippocrepis, Natrix maura, Natrix natrix
My sme našli tieto plazy:
T
arentola mauretanica - tohoto gekona som videl na východnom pobreží v meste Arbatax ( 2.5.95 ), kde sa hromadne zdržovali na hostinci 50m od morského pobrežia a na miestnom kostole. Mimo tieto objekty som ich našiel iba ojedinele.V prírode som nenašiel ani jedného jedinca. Ich lov prebiehal tak, že jeden svietil baterkou na gekona a druhý sa ho snažil palicou zahnať na dosah ruky, po pritlačení k múru sa chytili. V tomto prípade sme boli v love 100% úspešný.
Hemidactylus turcicus – tento gekon bol vzácnejší, viac sa vyskytoval v prírode na starých rumoviskách a jedného som chytil na ostrove velkosti 150x100m na západnom pobreží. Ostrov bol od pevniny oddelený úžinou širokou asi 50 m.
Phyllodactylus europaeus – ani jedného gekona som nechytil a ani nevidel.
Chalcides chalcides – sú to beznohé scinky, ktoré sa zdržovali hromadne v spadanom listí eukalyptového lesa. Našiel som ich na morskom pobreží u mesta Arbatax. Sú bronzovo hnedé so svetlými pásmi pozdlž tela. Ich veľkosť bola od 15 – 25 cm. V listí sa pohybovali veľmi rýchlo. Ich lov bol otázkou mrštnosti a citu v rukách po pritlačení k zemi.
Chalcides ocellatus – scink valcový sa vyskytoval na pobreží v hojnom počte. Zdržoval sa všade, na vlhkejších miestach, pod kameňmi a drevotrieskovými doskami. Jeho odchyt nerobí problémy. Je to veľký, robustný scink s priliehavým pomenovaním, niektoré jedince dosahovali až 25cm. Pri ich transporte sa ukázalo, že majú i veľkú silu, lebo sa dokázali pretlačiť cez malú dierku v sáčku, ktorou všetky odchytené jedince utiekli.
Lacerta bedriagae – túto jaštericu sme nikde nevideli.
Podarcis siculus – jašterica sicílská je najviac rozšírená na pobreží a rovinách Sardínie ( južná a západná časť ). Je bežná i v mestských parkoch. Neobjavuje sa v horách. Je väčšia a viac zelená ( samci ) ako druh na pevnine alebo na Korzike. Samci sú veľmi obozretný a nedajú sa chytať do oka, samičky občas.
Podarcis tiliguerta - najviac rozšírená jašterica, hlavne v horách, žije až po najvyššie vrcholky. Nežije tam, kde sa vyskytuje väčšia jašterka sicilská. Na severnom pobreší sú jedince menšie a farebnejšie (viac zelenej a modrej farby na chrbte, chvost svietivo zelenomodrý ) ako inde alebo v horách ( do hneda ).
Algyroides fitzingeri – malá jašterica dorastajúca iba do 14 cm. Je jednofarebne bronzovohnedá, na bruchu oranžová. Na pobreží zriedkavá, v horách rozšírená. Coluber hippocrepis – chytili sme jedno mláďa dlhé 20 cm hlbšie vo vnútrozemí ( asi 10 km od mora) pod kameňom. Lokalitou ulovenia na východnom pobreží bol lom na štrk, kde po ťažbe ostali vodné plochy ( rybníky ). Zároveň sa tu vyskytovali vo veľkom množstve užovky Natrix maura a jašterky Podarcis siculus. Na tejto lokalite sme boli deň pred Arbataxom. Coluber viridiflavus – dva exempláre sme videli na severnom pobreží pod hustým krovým pri meste Palau. Jednu užovku chytil Láďa v Arbataxu. Táto užovka dlhá 140 cm vyliezla na hrádzu u mora za P. sicula bez toho aby na nás reagovala. Keď Láďa po nej šipkou skočil tak sa stratila, ale za pár minút znova vyrazila na lov po hrádzi. Tentokrát sme lov ale ukončili úspešne my. Pri obrane je táto užovka veľmi agresívna a hryzavá. Natrix maura – severne Cagliari, na lokalite s malými rybníkmi ( štrkovisko ) bola veľká koncentrácia týchto užoviek. Dali sa nájsť skoro pod každým väčším kameňom. Doobeda a v podvečer lovili ryby v rybníčkoch. Za tmy sa dali pomocou baterky objaviť i na zemi.
Dúfam, že Sardínia ešte dlho ostane ostrovom, kde sa plazom bude dariť, vzhľadom na fakt, že z veľkej časti je jej územie pre pohodlných ľudí stále neprístupné.