Miesta: Juhovýchod okresu Veľký Krtíš, Ipeľské Predmostie ( Slovensko ), Sződ-Fót-Budapešť ( Maďarsko ). Termín: od 24.07. – do 08.08.2004. Počasie: Prvý týždeň od 24.07. do 30.07. cez deň bolo zamračeno a občas pršalo, denné teploty boli 17-20°C, druhý týždeň od 31.07. do 06.08. svietilo slniečko a bolo teplo. Na Ipli som úspešne chytal na svoje woblery šťuky, bolene, jalce a jedného ostrieža, ale boli to iba malé ryby. Mal som tieto cile: 1. Pozorovanie krátkonožiek štíhlych u Šomošu. 2. Hľadanie krátkonožiek štíhlych proti prúdu potoka Olvár a rýb v tomto potoku. 3. Obhliadka prírody a rieky Ipeľ v juhovýchodnej časti okresu Veľký Krtíš. 4. Hľadanie jašteríc trávnych ( Podarcis taurica ) a vretenice malej ( Vipera ursinii rakosiensis ) na sever od Budapešti.
AD 1) Pozorovanie krátkonožiek štíhlyýh ( Ablepharus kitaibelii ) u Šomošu: Na lokalite, kde som na jar našiel 6 krátkonožiek bola teraz vysoká tráva, miestami uležaná. Hľadal som ich tu 5 krát, ráno, naobed i pozde odpoludnie, ale žiadne som nevidel. Pobehovali tu iba jašterice zelené. Ani na lesostepnej hrane kopca som ich nenašiel i tu boli iba jašterice zelené a jedna užovka hladká. Od majiteľa chatky, ktorá je 100m pod lokalitou krátkonožiek, som sa dozvedel, že asi v roku 2001 našiel pri chate užovku stromovú. Myslím, že tohto roku bolo dobré počasie na pozorovanie plazov ( v noci i cez deň pršalo a medzitým zasvietilo slnko ), preto som veril, že za týchto podmienok určite uvidím vyhrievajúce sa krátkonožky. Nestalo sa tak.
AD 2) Hľadanie krátkonožiek štíhlych proti prúdu potoka Olvár a rýb v potoku: Súbežne s potokom vedie asfaltová cesta vhodná na cyklo túry, ja som sa pohyboval tiež na bicykli. Cestou lesom som našiel jednu samičku jašterice obyčajnej ( Lacerta agilis ) a jednu užovku hladkú ( Coronella austriaca ). Na lesostepnom kopci ( zo severu starý kameňolom, z juhu strmý kopec ), vpravo proti prúdu potoka, jaštericu zelenú a na druhom ( východne lazu Iskorňa ) jašterice zelené ( Lacerta viridis ) a dve ropuchy zelené ( Pseudepidalea viridis ). V potoku Olvár bola malá voda, ale stále mierne prúdila. V prvej priehlbni ( prvý most cez potok od Tešmaku ) som ryby nevidel, voda bola nepriehľadne zakalená. V druhej som chytil na blyskáč jednu ploticu a dva jalce. Pod kameňmi v prúdiacej vode žili slíže. V hlbších miestach žili hejná rybieho plôdiku. Výskyt a prežitie rýb v takto malom potoku svedčí o úžasnej sile prírody. Zároveň dokazuje silný inštinkt rýb plávať proti prúdu vody na jar, kedy je voda hlbšia. Prezimovanie rýb v potoku považujem za nepravdepodobné. Pod Iskorňou, kde bola čistejšia voda a rýchleší tok som našiel dva malé mloky škvrnité ( Salamandra salamandra ). Chrbát mali celý žltý a boky čierne. Pod kameňmi žilo veľké množstvo “chrostíkov”. Okolo rybníku v Tešmaku som nenašiel žiadne užovky fŕkané ( Natrix tessellata ), na hladine ležali zdochnuté ryby ( šťuky, kapry, karasy, tolstolobíky ).
AD 3) Obhliadka prírody a rieky Ipeľ v juhovýchodnej časti okresu Veľký Krtíš: Dôvodom návštevy tejto lokality bola ústna informácia, že asi okolo roku 1968, bežne žili na brehu potoka pretekajúcého dedinou Želovce, asi 1 km západne od dediny, korytnačky močiarne ( Emys orbicularis ). Dnes na tomto mieste je Vodná nádrž Želovce a potok v lete vysychá. Koryto a brehy sú husto zararastené stromami a vysokou trávou. Korytnačky alebo nejaké stopy po nich som nenašile. V budúcnosti by som túto zprávu rád overil u viacerých miestnych osôb. Podľa ďalšej informácie boli okolo kanálu západne hospodárského dvora Horné Podlužany ( 3 km východne Slovenských Ďarmôt ) veľké množstvá užoviek. Teraz bol vyschnutý a zarastený vysokou trávou, preto som tam ani nič nehľadal. Kopce na juhovýchode okresu Veľký Krtíš sú súčasťou Ipeľskej pahorkatiny. Sú oblé, málo členité, málo zalesnené, s malým množstvom čistiniek a častokrát prerušované veľkými poľnohospodárskymi plochami. Za Želovcami v potoku Krtíš som videl jalce hlavaté a jednu malú šťuku. Voda je miestami 1,5 m hlboká, väčšinou pomaly tekúca, ale nájdu sa i rýchle úseky. Brehy sú strmé, skoro kolmé, vysoké 4 až 5 m a porastené hustou vegetáciou ( stromy, kríky ). Pohyb je možný iba v toku. Že by sa korytnačky presťahovali sem? Vegetácia je tak neprehľadná, že môžu unikať ľudskej pozornosti.
AD 4) Hľadanie jašterice trávnej ( Podarcis taurica ) a vretenice malej ( Vipera ursinii ) na sever od Budapešti: Na základe údajov z internetu a starších knižiek som vytipoval možné miesta najsevernejšieho výskytu uvedených plazov takto: Sződ – jašterica trávna ( Podarcis taurica ), Fót – vretenica malá ( Vipera ursinii ), Budapešť – Údaj o výskyte jašterice trávnej a vretenice malej na severe Budapešti, časť Káposztásmegyer ( presné miesto rezervácia: Homok tövis rezervátum ) som našiel na internete a je z roku 1997. 1. zastávaka: Počasie bolo slnečné ale nie extrémne teplé. Prvú zatávku som urobil po odbočení z cesty č. E77 u mesta Sződliget. Z auta mi pripadali lúky vpravo od cesty rovnaké ako na puste. Skutočnosť bola iná a miesto nízkej trávy tu rbola džungla vyschnutej trávy vysoká 90 cm. Pôda bola piesková. Na smetisku medzi pieskovými kopcami pobehovali jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Zaujímavé je, že tieto jašterice sú menšie ako ich príbuzny z kopcov nad mestom Vác ( 12 km severne vzdušnou čiarou ) a i farbou sa viac podobajú jaštericiam z pusty, na juh od Budapešti. 2. zastávka: Pokračoval som v ceste cez dedinu Sződ. Na jej konci som odbočil po poľnej ceste na juh, kde boli iba slnečnicové lány a les. Terén mi nepripadal byť vhodným pre plazy, preto som sa vrátil a pokračoval na východ úzkou asfaltovou cestou k dedine Vácrátót. 3. zastávka: Asi 1,5 km pred ňou som odbočil opäť na juh k potoku Tece, ktorý bol vyschnutý. Okolo cesty som našiel jašterice zelené ( Lacerta viridis ). V lese je veľká čistina s menšími borovicami a pieskovým podkladom. Tento terén mi pripadal byť vhodným pre výskyt jašteríc trávnych, ale žiaľ, nič som nevidel. Žili tu iba jašterice zelené. 4. zastávka: Pred Vácrátótom ( zo smeru Sződ ), u oplotenia arboréta som odbočil vpravo a dostal sa na veľkú otvorenú lúku s pieskovým podkladom. Uprostred lúky v priehlbni s vrbovými kríkmi som našiel jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Vo Vácrátótu je veľké arborétum, kde by teoreticky mohli jašterice trávne žiť. 5. zastávka: U mesta Fót som nenašiel žiadne lákave miesto na plazy a naviac sa pokazilo počasie a žačalo pršať. 6. zastávka: Keď som dorazil na sever Budapešti, ku križovatke ciest č.2 z Vácu a č.E77(2A) už opäť svietilo slnko. Bolo po daždi a 16.00 hodín. Terén bol krásny s pieskovými čistinkami, ale bez plazov! Žiadne jašterice som nevidel! Homok tövis rezervátum – táto rezervácia je vyhlásena na ochranu jedného druhu pichľavého krýku, ktorý sa voľne vyskytuje iba tu ( homok – piesok, tövis - osteň, pichliač ). Kríky, ktoré som videl rástli v skupinách o priemeru 20-30m a do výšky asi 4 m. “Ostrovy” kríkov sú nepriechodné a oplotené. Rastú na pieskovom podklade a na vetvičkách majú pevné a dlhé ostne. Dôkazom ich pevnosti je prepichnutie podošvy na mojích topánkach.
Záverom by som poznamenal skúsenosť, že pokiaľ na určitej lokalite je malá hustota výskytu plazov, tak horúce leto nie je vhodným termínom ne ich hľadanie!