Termín: 04.05. – 10.05.2007
Počasie: Väčšinu času bolo zamračené, slniečko sa ukazovalo iba na niekoľko minút 3 – 4 x za deň. I to najčastejšie v dobe keď sme sedeli v autobuse. Výlet to bol pre mňa úžasný v tom, že som sa vrátil do prostredia mojích detských rokov, keď ešte i u nás existovali veľké a neporušené pastviny, neregulované rieky a prašné cesty v dedinách.
Deň 05.05.2007: Do Košíc sme dorazili už v 05.00 hod za hustého dažďa. U Tesca nastúpila slovenská výprava v zložení Peter Havaš, Ivan a Stano Dankovi, Adriana Burešová, ktorá potom na Ukrajinských hraniciach musela vystúpiť pre neplatný pas. Po ich predstavení, sa s každým pozdravili pohárikom pálenky „Tatranský čaj“, ktorý má údajne 72 promile. Ale tým, že je presladený, tak nepálí nijak strašne. Naša cesta viedla na Vihorlat po údajnej ceste nálezu krátkonožiek a jašteríc trávnych uverejnených v Akváriu-Teráriu v roku 1973 ( Stříbrný ). Na ukrajinských hraniciach sme čakali asi 1,5 hodiny ale mimo pasy nič neprezerali. Vymenili sme si eura za ukrajinské hrivny. Do hotelu Narcis v Užhorode sme dorazili okolo 22. hodine. Trošku honosnejšia bola recepcia, kde bola kamenná dlažba a nový nábytok. Len o pár metrov ďalej nás čakali izby bez sociálného zariadenia s poničenými dverami a starým nábytkom. Výťah nefungoval. Na poschodí boli dva záchody a jedna umyvárka bez teplej vody. Po domáhaní sa sprch nás odviedli do pivnice mimo budovu, kde bolo 5 sprch, hroznýc,h ale tiekla teplá voda. Pred zaspaním sme pripravili nápoj s „gumítkov“ a rumu. Gumítka mali byť v celku a slizké, ale nám sa za dva dni úplne rozpustil. Tak sme pili sladký rum. Spal som s Milanom K. a Danielom F., ktorý hrozne chrápal.
Deň 06.05.2007: Vstávali sme do zamračeného rána už v 6 hodín. Z nudy som zabehol s Milanom na tržnicu ( rinok ukrajinsky ) v Užhorode. Najviac ma tam prekvapilo, že mäso sa predávalo priamo z celých stiahnutých zvierat. Na uliciach je neporiadok a každá priehlbňa a to i znížený vchod do kina, pokiaľ nie je používan, je zaplnený smetím. Raňajky v hoteli boli ale vyhovujúce.
Zastávka č.1 – Les pred Čopom: Po poklusu cez vyschnutý močiar som pribehol k lesu, ktorý som si vyhliadol na mape s úmyslom, že by som tam mohol nájsť jašterice živorodé. Do lesa som sa ale nedostal, pretože bol dobre oplotený a nikde nebola diera! Na bývalé Rusko nepochopitelné. Na brehu Latorice sedeli traja rybáry, mali nahodených asi 7 udíc. Čakal som zhruba 15 minút, za tú dobu nikdo nič nechytil!
Zastávka č.2 – „Čornyj močar“: Po rozbitých cestách sme sa dostali k nejakej hrádzi, za ktorou bolo mrtvé rameno Latorice. Zo zvierat sme zaregistrovali: Larvu nočného motýľa drvoplena obyčajného ( Cossus cosus ) , samičky jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ), skokany ostropyské ( Rana arvalis ), skokany zelené ( Pelophylax kl. esculenta ), rosničku zelenú ( Hyla arborea ), kunky červenobruché ( Bombina bombina ) a Dankovci videli dve korytnačky močiarne ( Emys orbicularis ).
Zastávka č.3 – Vinogradov: Nad mestom bola zrúcanina hradu, kde nás zastihla krátka búrka. Ešte v daždi sme vyrazili po ceste okolo vinohradov do kopca, severozápadne mesta. Asi po 300 m naraz zasvietilo slniečko a kým som čakal na Milana a Janu, že si niečo vyfotia, tak sa ku mne priplazila jedna užovka stromová ( Zamenis longissimus ). Neďaleko ešte Jana chytila samičku jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) a salamandru škvrnitú ( Slamandra salamandra ). Tesne pred návratom k autobusu sa opäť spustil silný dážď. Cesta potom už viedla rovno na hotel „NARCIS“ v Chustu. Asi po polhodinovom blúdení šofér autobusu nabral nejakého bezdomovca aby nás do hotelu doviedol. To sa podarilo, ale potom pri výstupe po nás chcel peniaze. Čo som odmietol. Ubytovanie bolo opäť jednoduché ale na izbe bola už sprcha s vaňou a teplá voda. Kúpelňa bola asi pred dokončením alebo dlho po dokončení. Trubky z plastu viedli nezakryté a opadané kachličky boli nahradené menšími rôzných farieb ale zásadne už nedospárované. Miesto vešiačikov boli klince a dvere sa zavierali ohnutým klincom. Pôvodne som chcel miestnosť vyfotit ale neurobil som to – chyba. Vedľa hotelu bol krátky lyžiarsky vlek. V hotelu kvôli nám otvorili i bar a druhý deň som s Dankovcami zorganizoval diskotékou. Predávali dva druhy piva a vodku iba ukrajinskú, ktorá mi nechutnala. Ceny boli dvakrát vyššie ako v meste. Jedlo za dva dni, ktoré nám v tomto hoteli pripravovali bolo dobré. Poznamenávam, že sme raz mali k večery i teľací rezeň.
Deň 07.05.2007: Zastávka č.1 – Údolie narcisov ( údolie Kireši ).
Údajne je to pozostatok z doby ľadovej, pretože narcisy rastú v prírodzene až od nadmorskej výšky 1800 m.n.m. Cena jedného narcisu bola 15 hrivien ( cca 60 Kč ). Vo vode v areáli plávali jalce a zelené skokany. 
Zastávka č.2 – Vyškovo. Petr K. odstavil autobus uprostred dediny, takže som k najbližšej hore klusal 1,5 km. Ako vždy bolo zamračené. Zo zvierat som našiel malú užovku obojkovú ( Natrix natrix ) a v potoku skokana hnedého ( Rana temporaria ). V kanáloch v dedine žili kunky žltobruché ( Bombina variegata ), kolegovia ešte videli jednu ropuchu bradavičnatú ( Bufo bufo ). Na námestí opravovali maďarský pamätník hrdinom 1. svetovej vojny, 2. svetovej vojny a odvelečeným maďarom za Stalina. Na každej strane pomníka bola tabuľa s menami obetí. Tipujem, že tam bolo aspoň 600 ľudí ( obec má asi celkom 6.000 obyvateľov ). Z robotníkov maďarsky hovoril iba jeden starší pán. O odvlečených mi povedel, že dostali príkaz zbaliť si veci na 14 dní. Potom ich zavreli do vagónov pre dobytok a odviezli na Sibír. Cesta trvala 21 dní. Za tu dobu dostali najesť a napiť trikrát a pokiaľ nebolo vo vagóne viac ako 3 mŕtvi, tak nezastavovali! Nikdo sa z nich nevrátil! Častým zjavom v oknách domov alebo na verandách bola výzdoba s košmi, v ktorých boli umelé kvety. Túto výzdobu mali i v nových domoch za plastovými oknami. Nezistil som význam tohoto zvyku. Hrebene na juh od Vyškova sú hraničné hory s Rumunskom.
Deň 08.05.2007:
Zastávka č.1 – Novoseljica: Cieľom návštevy tejto dediny bol starý drevený kostol. Pivo za 2,50 hrivny, krčma bola lepšie zásobovaná ako bar v hotelu. Našiel som iba kuňky žltobruché ( Bombina variegata ). Pri vstupe do lesa bola tabuľa s vyobrazením jedlých a jedovatých hríbov. Bolo to pekné, ručné výtvarné dielo, škoda, že sa podľa nich ale nedali hríby rozpoznať!
Zastávka č.2 – Užhorod – štátne hranice: Kontrola bola dôslednejšia ako tam. Museli sme vyplniť colné prehlásenie a nechali vyložiť všetkú batožinu, ktorú zkontrolovali rentgenom. Na Slovenskej strane nás nechali tiež vypakovať, tam zase na stoloch prehliadali tašky. Trvalo to všetko asi 2 hodiny. Večer sme sa ubytovali na bývalej fare v dedine Veľký Kamenec. V reštaurácii kde sme jedli boli pekné originály obrazov za 4.000,- Sk. Nad dedinou sa týči ruina hradu. Konečne sa na nás ráno usmialo slniečko. V dobe keď sme boli na Ukrajine, tak na južnom Slovensku boli mrazy do -6°C! Ráno sa výprava rozdelila na dve skupiny. Jedna išla na Tarbucku za korytnačkami. Druhá, v ktorej som bol i ja išla do Boťan za jaštericami živorodými ( Zootoca vivipara pannonica ). Po dlhšom hladaní vo vysokej tráve sme ich nakoniec našli. Na lokalite ešte žili jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ), užovka obojková ( Natrix natrix ), skokan ostropyský (Rana arvalis), kunka červenobruchá ( Bombina bombina ). Zastavili sme sa ešte na lesosteplnej lokalite „Poniklecová lúčka. Pravdepodobne je to popisované miesto ( Stříbrný AT 1972 ) výskytu jašterice trávnej ( Podarcis tauricus ) na východnom Slovensku u Královského Chlmca. Výskyt sa nám nepodarilo potvrdit. Mne terén nepripadá byť vhodný pre život jašterice trávném. Dôvodom je, že piesok je iba na povrchu, hneď pod ním je kameň, ktorý na niektorých miestach vystupuje až na povrch. Na lokalite som našiel iba samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ), užovku hladkú ( Coronella austriaca ) a užovku obojkovú ( Natrix natrix ).