Cesta s Ivanom Zwachom po Maďarsku a Slovensku.
Termín cesty: 15.06. – 21.06.2008.
1. Maďarsko – Lébény, Ócsa, Balázspuszta, Bátorliget, Csadó tanya.
2. Slovensko – Veľké Kapušany, Boťany, Šiatorská Bukovinka, Ip. Predmostie.
Cieľom výpravy bolo vyfotiť jašterice živorodé ( Zootoca vivipara pannonica ) Počasie: Po celú dobu bolo slnečno, iba v Bátorligetu pršalo celý deň. 16.06., na západe Maďarska fúkal silný vietor.
Deň 15.06.2008. Po dobrom obede, v 14.00 hod, sme v zložení ja, Ivan Z., jeho syn Víťo a jeho kamarát Martin vyrazili do Maďarska. Prvou zastávkou bol vlhký pás lúky so stromami pred dedinou Lébény. Mimo klieští lužných a obyčajných sme nič nechytili a nevideli. Okolo 18. hodiny sme sa ubytovali západne dediny Győrsövényház. Okolo nás boli pokosené lúky, vyschnuté vodné kanály, malý močiar s vodou, pekná sprašová lúka, na ktorej teoreticky mohli žiť vretenice malé ( Vipera ursinii rakosiensis ). I keď bola už pozdná doba a slniečko zapadalo vyrazili sme na priezkum terénu. V 19.00 hodin sme našli skokana ostropyského ( Rana arvalis wolterstorffi ) a na sprašovej lúke mladého samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis argus „erythronata“). Pri ceste na vysokej tráve žila kolónia pavúkov. Mali tú zvláštnu vlastnosť, že normálne žili v malých zhlukoch, ale keď sme sa priblížili, tak sa roztiahli do veľkej gule spojených pavúčinou. Ešte ma prekvapili mravce, ktoré sa starali o zelené mšice na listoch orecha. V noci bola zima ( 8°C a rosa ), čo sa dalo vydržať. Horšie bolo, že celú noc,…ale celú noc, štekali psy v dedine!
Deň 16.06.2008. Vstávali sme v 08.00 hod. Po raňajkách sme sa šli podívať na sprašovú lúku a kanály porastené rákosím v okolí dediny Győrsövényház s nádejou, že uvidíme jašterice živorodé ( Zootoca vivipara ). Našli sme hojne iba jašterice krátkohlavé, skokany ostropyské ( Rana arvalis wolterstorffi ) a skokany štíhlé ( Rana dalmatina ). Videl som jednu užovku obojkovú ( Natrix natrix ) a stretli sme laň so srnčiatkom. Na obed sme zašli do reštaurácie v Lébényi, dal som si perkelt, pivo a kafe ( 1630,-Ft ). Obedovali tu i rakúšania. Poobede sme zašli do rezervácie „Fehér tó“ ( Biele jazero ). Ochráncom bol pán Fülöp, ktorý nás nechcel ani pustit ani prevádzať po rezervácii, pretože sme nemali povolenie?! Už aspoň vieme, že v Maďarsku je treba všade povolenie. Tak sme vyrazili smerom na Budapešť do rezervácie pri dedine Ócsa. Asi 5 km južne Budapešti sme sa zastavili ( odbočenie z M0 na cestu č.5, smer Dabas, vľavo od cesty ) na smetisku so stavebným odpadom a nahrnutými pieskovými kopcami. Našli sme množtvo jašteríc zelených ( Lacerta viridis ) a čo ma prekvapilo i jašteríc múrových ( Podarcis muralis ). Možno na okolitých lúkách by sa našli i jašterice trávne ( Podarcis tauricus )?
Pracovala tu veľmi pekná pracovnica, ktorá to ale s prácou pre pánov preháňala. Za tých 40 minút čo sme lovili plazy vystriedala 3 zákazníkov. Nestačila sa medzi nimi ani upraviť, pretože z odchádzajúcého auta vystúpila a hneď presadla do prichádzajúcého. Noc sme strávili 1 km severne dediny Ócsa, na smetisku s triedeným odpadom ( papier, plasty ), ktoré tu asi vysypali z kamiónov! Toto smetisko sa ukázalo byť dobrým lovišťom. Tesne pred zotmením sa mi podarilo chytiť pod igelitom samca jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) a prekrásnu samičku jašterice krátkohlavej s tehlovohnedým chrbtom a sivými zadnými končatinami ( Lacerta agilis argus „erythronata“). Večer bolo veľmi teplo a hrozne štípali komáry.
Deň 17.06.2008. Ráno boli mraky, ale našťastie od pol desiatej začalo svietiť slnko. Pracovníci rezervácie nám ochotne umožnili podívať sa na jašterice živorodé na vysekaných úsekoch v rákosí, kde chytajú vtáky. Bohužiaľ nič sme nevideli! Chytili sme jašterice zelené, jašterice krátkohlavé ( podľa správcu sú tu i múrové ), zo žiab skokany ostropyské a pravdepodobne ich krížence so skokanom štíhlým! Hlavu mali ako skokan štíhlý ale farbu a pätný hrbol ako ostropyský? Z hadov užovku obojkovú so svetlými pruhmi na chrbte ( Natrix natrix persa ). Zastavili sme sa ešte pred dedinou Dabas, na odhrnutom pieskovom kopci pre novú stavbu. Videli sme jaštericu zelenú a chytili ropuchu zelenú ( Pseudepidalea viridis ). Na okraji streľnice v Dabasi sme žiadne zvieratá nevideli. Na obede sme boli v reštaurácii za dedinou Újhartyán. Fazulačka, palačinky, pivo a kafe ma stáli 1630,- Ft. Po obede sme zašli ešte k Fülöpházi a k dedine Balázspuszta podívať sa na jašterice trávne ( Podarcis tauricus ). Na oboch miestach sme ich našli ( Fülöpháza – 6 samíc, Balázspuszta – 2 samci, 8 samičiek, 1 samička L. viridis ). U dediny Balázs sa ešte v 18.50 hodin ( LČ ) dali chytiť spolu s jednou samičkou jašterice zelenej. Do pieskových dún u Fülöpházi sa dá vstúpiť iba na základe povolenky a na druhú stranu ( južne cesty č.52 ) dokonca je vstup mimo vedecké účely zakázaný.
Večer sme vyrazili smerom na Szolnok. A pretože začalo pršať ubytovali sme sa v motelu. Noc stála 12.000,- Ft pre 4 osoby.Deň 18.06.2008. Ráno stále prší, není to dobré, ale my i tak pokračujeme na východ Maďarska. Zastavujeme až v Debrecíne na 2 hodiny. Ja vyberám ďalšie forinty a kupujem ponožky, Ivan posiela správy po internete a dáváme si skorý obed ( perkel z dršiek, nechutnal mi ). V Debrecíne sa okolo obeda trošku vyjasnieva, ale od Nyírbátoru sa opäť silno rozprší. V Bátorligetu zastavujeme na stanici strážcov parku, lebo kvôli daždu nemá cenu niečo hľadať. Podivné je, že Ivan tu bol na jeseň 2007 a na jar 2008 a vždy pršalo. Porozprávame sa s jedným zo strážcom o problémoch ochrany prírody v Maďarsku. Pritom sa posťažujem, že je to nepríjemné, keď cestujem 1000 km a potom na peknom mieste nájdem tabuľu so zákazom vstupu. Kraj je zaujímavý tým, že sa dlhé pieskové chrbty striedajú s lesmi a močiarmi pod nimi. Večeru sme si dali, po dlhej jazde úzkymi cestami cez Tokaj, vo Veľkom Kamenci na východnom Slovensku. Spali sme v penzionu v Somotori za 450,-Sk i s raňajkami.
Deň 19.06.2008. Je krásné počasie. Ideme na Ivanovo miesto jašteríc živorodých u mostu cez Latoricu, pred Veľkými Kapušanami. Ale ani tu nenachádzame jašterice živorodé!.Sú tu iba jašterice krátkohlavé a užovky obyčajné. Ešte musím poznamenať, že slovenské jašterice krátkohlavé majú nápadne mohutnejšiu hlavu než jašterice z nížin Maďarska. Dokonca jedince zo západného maďarska ( Lébény ) sú i v celom tele štíhlejšie. Ivan hovorí, že je to asi nedostatkom vápnika, čo spôsobuje, že sa vytvorí jemnejšia kostra. Potvrdené to ale žiadnym výzkumom nie je.
Zašli sme sa podívať i do Boťan, ale ani tam sme živorodky nevideli! Táto cesta poukazuje na to, že jašterice živorodé ( Zootoca vivipara ) z nížin, asi v dôsledku dlhšieho suchého a teplého počasia ( cca nad 22°C v tieni ) cez deň neaktivujú! Jednoducho nie sú vôbec vidieť ani mláďatá, ani vyhrievajúce sa samičky s vajíčkami. Pravdepodobne neaktivujú i preto, že suché počasie obmedzuje výskyt ich prirodzenej potravy ako sú slimáky, dažďovky, červy. Návrat domov bol okolo hraníc Slovenska a Maďarska, cez Zeplínske vrchy. Videli sme hrad na obrovskej skale vo Füzéru, horu Nagy Milics 896 m.n.m. Hranice na Slovensko sme prešli v Turni nad Bodvou, kde sme si dali dobrú kávu a pizzu. Spali sme v údolí nad Šiatorskou Bukovinkou ( Cerova vrchovina ). Ivan mi tu ukázal miesto, kde pred 20 rokmi videl krátkonožku štíhlú ( Ablepharus kitaibelii ). Dnes je tu miesto lesostepy už súvislý les.
Deň 20.06.2008. Ráno je opäť krásne s tým, že slniečko neuveriteľne pálí. Navštívíme hrad v Somoskő s „bazaltovým vodopádom” a „kamenným morom” pod hradom. Plazy žiadne. Po nákupe v Salgótarjánu sa zastavujeme na obed v Szécsényi v reštaurácii „Gesztenye étterem”. Dáváme si 3 obedy, pitie a dve kávy za 4600,- Ft. Zastavujeme sa ešte v Drégelypalánku na „Csadó tanya”. Zbierame kosti plazov a obojživelníkov pri železničnej trati, nad močiarmi loví Circus pygargus ( Moták lužní ). Nakoniec dňa sa zastavujeme v lese na smetisku pri Tešmaku. Úlovok je úžasný, 3 užovky stromové ( Zamenis longissimus ), jeden samec a 2 samičky + samica užovky hladkej ( Coronella austriaca ) s hadom ( slepúchom ) v bruchu + samica slepúcha lámavého ( Anguis fragilis colchicus ). Tento slepúch sa odlišuje od poddruh Anguis fragilis fragilis mramorovaním na boku hlavy, viditeľným ušným bubienkom a menej hruškovitou hlavou z vrchu. V dospelosti sú mohutnejšie, ako bola i táto samička. Na Šomoši sme krátkonožky nevideli, ale opäť sme pod kameňmi našli samca užovky hladkej ( Coronella austriaca ) a užovku obojkovú ( Natrix natrix ).
Večer si dáváme ešte pivo v Ipeľskom Predmostí a ráno sa vraciame do Čiech bez zastávky.