Logroňo – plazy v jeho okolí.
V dňoch 04. – 05.06.2010 som sa ako člen reprezentácie ČR v Shinkyokushin karate vo funkcii sudcu, zúčastnil majstrovstiev Európy juniorov a seniorov. Cesta z Mariánských Lázní do Logroňa je dlhá približne 1850 km a trvala tam 20 hodín a domov 18 hodín. Približná trasa: Cheb – Norinberg – Heilbronn – Karlsruhe – Mulhouse – Chalon sur Saône – Digoin – Clermont Ferrand – Brive la Gaillarde – Bordeaux – Irún – Pamplona – Logroňo. Zastávky na odpočinok som využíval k hľadaní plazov. Prvá zastávka v 17.00 hodín – benzínová pumpa Karlsruhe, Nemecku – tu som žiadne plazy alebo obojživelníky nevidel. Vo štvrtok ( 03.06.2010 ) slnko na východe Francúzska vyšlo až v 06.30 h. Zastavuje pred mostom v okolí mesta Ussel, most je dlhý 850 m, výšku som nezistil. Na oblohe je modro bez mrakov, pritom ale je poriadna zima. Robíme spoločnú fotografiu. Prvá odpočinková zastávka s raňajkami je v 06.50 h, pred mestom Tulle. Na všetkých predmetoch a rastlinách bola silná rosa. Na hľadanie plazov bolo ešte skoro. Nad ránom vľavo od cesty boli vidieť najvyššie vrcholy Francúzskej náhornej planiny Plomb du Cantal – 1855 m.n.m a Puy de Sancy – 1885 m.n.m. Oba vrcholy výrazne vyčnievajú nad okolitými kopcami. Premávka v noci na francúzských cestách bola skoro nulová, oproti tej v Nemecku, kde ešte o polnoci bola preplnená diaľnica. Druhu zastávku máme okolo 10.00 h na začiatku kraja „Bordó“, čo hlása tabuľa na odpočívadle na okraji blízkej vinice u cesty. Krajina už bola rovná a bolo príjemne teplo, čo sme v Čechách ešte tohoto roku nezažili. Na okraji vinice bol kamenný múr, kde sa schovávalo množstvo jašteríc múrových ( Podarcis muralis ). Prevažovali mláďatá a samičky. Veľkého samca som videl jedného.
U Francúzsko – Španielských hraníc sa snažíme dostať k Atlantickému oceánu. Vidíme ho občas v diaľke ale po odbočení z diaľnice v pobrežných mestách je tak hustá premávka, že to vzdáváme. Zastavujeme až v 13.30 k doplneniu nafty a k obedu na vrchole priesmyku smerom na Pamplonu vo výške asi 700 m.n.m. Je tu odbočka k mestu Leiza. Za reštauráciou je skalná stena a pod ňou pobehujú jašterice Podarcis liolepis ( pôvodne som si mysleli, že sú to jašterice múrové, doma sa ukázalo, že sú to “liolepis-ky” ). Všetky majú typické sfarbenie ale jedna samička nemala žiadne vzorovanie a jeden samec bol nazelenalý ( chytené 3x samec, 2x samička ).
Piatok ( 04.06.2010, 10.00 hod ), Logroňo: V okolí hotelu Husa Las Caňas som videl 3x jašterce Podarcis muralis alebo liolepis? A 1x gekona múrového ( Tarentola mauritanica ). V sobotu ( 05.06. ) som vyrazil na horský priechod Puerto de Piqueras, smerom k mestu Soria, ktorý je vo výške 1710 m.n.m. Pod priesmykom vedie nový tunel ale po starej ceste, ktorú využívaju motocyklisti, sa dá dostať do sedla. Odtiaľ som ešte vystúpal na kopec vysoký 1985 m.n.m. Pri stúpaní som nevidel žiadne plazy. Na vrchole fúkal příjemný, chladný vietor. Cestou dolu, asi 100 m pod vrcholom, som našiel vretenicu ( Vipera aspis aspis ). O trochu nižšie samca jašterice múrovej ( Podarcis muralis ). V okolí priesmyku som plazy nenašiel. Vojta zistil, že keď si ľahne tvárou k zemi zachvíľu sa nad ním objavia supy. V tejto oblasti ich žilo veľa. Cestou späť do Logroňa sme zabočili u priehrady pod priesmykom k dedine Jalón de Cameros. Zo začiatku sme jazdili po náhornej plošine s krásne zelenými pastvinami, kde sa pásli kone.
Po prudkom klesaní, tesne pred dedinou Jalón de Cameros sa otvorila pred nami suchá krajina. Zatavili sme na nenápadnom mieste, kde bol svah čiastočne vymytý na kamenný povrch. Ležali tu voľne iba malé kamienky. Hneď ma zaujala vlhká lúka, kde na úseku 50 m stiekali 3 potoky. Hľadal som tu jašterice krátkohlavé a zelené – bezúspešne. Ukázalo sa, že nenápadný kopec skrýva pre mňa iné poklady. Poprvé som vedľa seba našiel jašterice múrové ( Podarcis muralis ) a jašterice Podarcis liolepis! Nakoniec som tu chytil i samičku jašterice perlovej ( Timon lepidus ). Nad svahom rástli pečiarky poľné. V údolí tiekol asi pstruhový potok, pretože všade, kde sa dalo u vody zaparkovať, stáli autá rybárov. Po ceste k dedine Jalón de Cameros, ktorá bola málo frekventovaná, zase jazdili bicyklisti.
Cestou do Čiech som na parkovisku v Nemecku u Fraiburgu našiel jašterice múrové ( Podarcis muralis ) a samičku jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis agilis ), krásne vyfarbenú do žlta.
Rozlíšenie Podarcis muralis a Podarcis liolepis.
Jašterice Podarcis liolepis boli viditeľne menšie, jemnejšie ako jašterice múrové. Hnedý pruh na boku majú jednoliatý, bez bielých škvŕn ( múrové sú škvrnité ). Okolo bielých čiar na boku sú úzké, tmavohnedé neprerušované pásy a nie škvrny ako u múrových. U Podarcis liolepis chýbá alebo je menší štítok mezotericum.