V dňoch 13. až 24.07.2010 som bol požiadaný o tlmočenie pre českých zváračov v maďarskej pobočky firmy Faurecia. Závod je v mestečku Jászárokszálás. Na južnom okraji mesta je termálne kúpalisko. V blízkom údolí Farkasmáj sú historické pivnice z reštauráciami, kde som sa raz stavil i na telací guláš s haluškami.
1. Štvrtok ( 15.07.2010 ) Výstup na Sár hegy 500 m.n.m. – cesta zo severu. Cieľom bolo hľadať krátkonožky štíhle ( Ablepharus kitaibelii ) – bez úspechu. Cestou som videl 3 mláďatá jašterice zelenej ( Lacerta viridis ). V lese na ceste poskakovalo množstvo malých ropuch bradavičnatých ( Bufo bufo ). Informačná tabula na náučnom chodníku popisovala výskyt jašterice múrovej ( Podarcis muralis ). Ja som ju nenašiel. Podľa nakresleného obrázku to vypadá ale na jaštericu krátkohlavú ( Lacerta agilis ). Nevylučujem výskyt jašterice múrovej ale mne sa zdá, že tento kopec je pre ňu príliž suchý.
2. Nedeľa ( 18.07.2010 ) – Hollókő. Cestou do Ipeľského Predmostia som sa zastavil prezkúmať step pod hradom Hollókő za účelom hľadania krátkonožky štíhlej ( Ablepharus kitaibelii ). Terén pod bukmi by zodpovedal ich životným nárokom ale mimo je vysoká tráva. Počasie nebolo ideálne. Slnko svietilo slabo a bolo pred dažďom. Dúfal som, že ju nájdem pod kameňmi, no nepodarilo sa. Jej výskyt ale tu nevylučujem. Videl som tu samičku jašterice zelenej a samičku roháča. Podíval som sa i na hrad Szanda a blízky kameňolom. Krátkonožky štíhle ( Ablepharus kitaibelii ) som ani tu nenašiel. Videl som iba jašterice zelené ( Lacerta viridis ).
3. Pondelok ( 19.07.2010 ) – Ipeľské Predmostie – Šahy. Lesostep nad chatkami na východ od Šiah je znetvorený agátom. Je tu vysoká tráva a pod agátmi je neúživna pôda. Pod hlavnou cestou, ako som predpokladal, je smetisko od chatárov. Medzi bordelom som videl dva dospelé samce jašterice zelenej ( Lacerta viridis ) a jednu užovku hladkú ( Coronella austriaca ) pred lienením. Ipeľ bol do polovice hĺbky koryta plný. Kvôli tohoročným častým povodniam ešte nebola 
kosená lúka. Tráva je vysoká, súvislá, bez ciest od aut. Na lúke pod smetiskom v kalužiach prežívali malé rybky: Kapre, karasy, plže obyčajné, plotice a neurčené biele ryby. Údajne Ipeľ bol plný veľkých rýb ( kaprov, šťúk, amurov ), ktoré utiekli po pretrhnutí hrádze nejakého rybníka ( priehrady ?). Na Šomoši som videl iba jašterice zelené ( Lacerta viridis ). Na Tešmakskom smetisku zvlek užovky stromovej ( Zemenis longissimus ). V záhrade sú iba hrušky, ostatné ovocie, hrozno, slivky, broskyne, jablká sú napadnuté chorobou, ktorá ničí ich listy. Po 40 rokoch bolo súvisle jazierko od „Bálit tó“ po „Póp“. Našiel som na brehu jednu rosničku zelenú ( Hyla arborea ) a dve tučné skokany štíhlé ( Rana dalmatina ). V Šahách na vzdúvadle sa v sobotu utopili naraz dvaja 14 roční chlapci!
4. Utorok ( 20.07.2010 ) Výstup na Sár hegy 500 m.n.m. – cesta z juhu. Z južnej strany bol horší ale kratší výstup než zo severu. Dobre sa stúpalo po kamenných laviciach , ale kde neboli, bola nepríjemná pichľavá a vysoká tráva. Okolo dubov na stráni boli pekné miesta na krátkonožky. Nič som nenašiel. Podľa informačnej tabule kopec vznikol opoždeným výronom lávy ( asi iba pred 3 miliónmi rokov ). Tá zabila v okolí všetko živé a niektoré živočích sa ešte nevrátili. A preto si myslím, že krátkonožka tu nežije. Videl som opäť iba jašterice zelené ( Lacerta viridis ).
5. Streda ( 21.07.2010 ) – Tápiószentmárton. V rámci tejto cesty som chcel poznať lokality jašterice trávnej ( Podarcis tauricus ) v oblasti potoka Tápió. Trasa: Jászárokszállás – Jászberény – Jánoshida - Tápiógyörgye – Tápiószele – Tápiószőlős - Tápiószentmárton – západne Farmos – Nagykáta – Szentmártonkáta – Pusztamonostor – Jászárokszállás . V oblasti „Jász“ sú iba polia a močiare. Pôvodné lúky sa dajú objaviť už iba ako malé ostrovčeky medzi 
poliami! Všade sa pestuje kukurica, slnečnica a pšenica. Pôda je hnedá. Prvý náznak prirodzeného terénu som objavil až za dedinou Tápiószőlős, kde prevládala pieščitá zem. Na lúke západne od dediny som našiel jediného samca jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ). Zastávka pred dedinou Tápiószetmárton už bola na jašterice trávne úspešná. Najprv som v terénnej depresii našiel poskakovať množstvo malých ropuch zelených ( Pseudepidalea viridis ), a kde bola i vyššia tráva i jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). Hlbšie k stredu lúky s vyššou pichľavou trávou, vedľa seba žili jašterica zelená ( Lacerta viridis ), jašterica krátkohlavá ( Lacerta agilis ), jašterica trávná ( Podarcis tauricus ). V pichliačoch bolo i hniezdo s vtáčikmi. Jeden samec jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ) mal amputovanú zadnú nohu. I s týmto nedostatkom sa pohyboval rýchlo. Už boli vyliahnuté tohoročné mláďatá jašterice krátkohlavej ( Lacerta agilis ).
Pôda nebola úplne piesčitá ( ako v Kiskunságu ) ale o niečo pevnejšia, súdržnejšia. Boli tu iba mierné vyvýšeniny, tráva bola riedka a nízká len miestami. Huste tu rástla vysoká burina so silne lepkavým listom. Navečer som sa podíval i do Orczyho zámku. Je v ňom malé múzeum s kostrou mamuta. Zamerané je na spoločenskú históriou okolia, poľovníctvo a zbrane. Sú tu vypchaté zvieratá a tropická botanická záhrada. V zámockom parku pokračuje úprava do pôvodného stavu. Výstava plazov a obojživelníkov je hrozná. Miesto živých zvierat sú tu nerealistické sádrové modely. I fotky k popiskom sú urobené z týchto modelov! Pekná je výstava vtákov a hmyzu. Škoda, že i geologické dejiny okolia ( ktoré sú zaujímavé ) sú nedokonalé. Neuvádzajú jednotlivé obdobia v rokoch ale iba menami ako napríklad miocén, pliocén atď…
6. Štvrtok ( 22.07.2010 ) – požiarná nádrž a areál závodu z hľadiska plazov.
V areálu podniku sa po celú dobu objavovali malé ropuchy zelené ( Pseudepidalea viridis ). Až na 22.07., kedy ich boli tisíce a nedalo sa na ne nešliapnúť! Ale na druhý deň se úplne stratili! Ďalej som našiel rosničku zelenú ( Hyla arborea ), bola tmavozelená s tmavosivým bruchom. Dospelé jašterice krátkohlavé ( Lacerta agilis ). Jedno mláďa s výraznym a hustým bielym bodkovaním, chrbát malo čokoládovo tmavohnedý. Zo začiatku som si myslel že je to jašterica múrová. Z hadov ( v 14.40 LČ ) užovku obojkovú ( Natrix natrix ), cca 50-60 cm dlhú. V požiarnej nádrži žili malí sumčekovia americký ( Ameiurus nebulosus ). Boli iba 10-12 cm veľký a krmil som ich chlebom. Dospelého sumca som videl jedného ( cca 40 cm ).
Zvláštnosti mesta Gyönygyös. Niekoľko postrehov o hospodárení mesta.
