Termín 09.7. – 16.07.1997, miesto stredná Dalmácia – ostrov Hvar.
Stručné zemepisné informácie o ostrove:
Hvar leží juž
ne od ostrova Brač. Je najdlhším ostrovom Chorvatska s dľžkou 68 km, roztiahnutý od východu na západ. V najširšom mieste ( sever – juh ) meria 10 km. Veľká časť ostrova je pokrytá píniovými borovicami, ktoré tu vytvárajú veľké nepriechodné lesy. Severná strana je menej kopcovitá. Južná strana je veľmi členitá a strmo sa spúšťa k morskej hladine. Východne od Starého Gradu sa nachádza jediná väčšia úrodná rovina. Cez celý ostrov sa tiahne skalný vápencový hrebeň. Najvyššou horou je Sveti Nikola s výškou 626 m.n.m. Na ostrove sa pestuje hrozno, figy, olivy, mandarinky, levandula a rohovník. Slnko svieti priemerne 2 745 hodín ročne, v júli priemerne 11,1 hodín denne. Priemerná teplota v januári je 8,8°C, v Dubrovniku 9,2°C. More bolo nádherne modré, čisté a teplé asi 21-22°C. Breh bol všade kamenistý s ježkami. Jediná pláž trocha vhodný pre deti, s drobnými ostrými kameňmi, bola u hotelu Helios. Bývali sme neďaleko centra Starého Gradu v malých ale útulnych bungalovoch 2+2 s kuchyňkou, chladničkou, kúpelňou. Kurz a ceny: Menou je Kuna, ktorá má 100 Lipa. Dňa 9.7.1997 predávali za 1 USD 6,032 Kuna. Za 1 DM dňa 15.7.1997 predávali 3,488 Kuna. Niektoré ceny v obchodoch: salámy od 39 – 210 Kuna, paštiky 5 – 8 KN, Fanta 2l 14,70 KN, Minerálka 1,5l 5,60 KN. V hotelu sme platili prvý deň za 4 x 2dc džusu a 2 l minerálky 48 KN, tj. 240,- Kč. Pozdejšie nám začali dávať v reštaurácii účtenky a tak sme platili za 2×2 dc džusu a 2 dc minerálky 17 KN!
Cestovali sme autobusom Karosa, bez ležadlovej úpravy. Vychádzali sme z Plzne v 10.30 h – 11.30,12.00 Praha – 15.00 Brno – 16.10,16.30 hranice Mikulov, Drasenhofen – 17.30 Viedeň – 21.00 hranice Spielfeld, Šentilj – 21.30 Maribor – 22.00 hranice Slovinsko, Chorvatsko – 05.30 Split – 07.30,08.30 Stari Grad. Celkom cesta z Plzne do Splitu trvala 19.00 hodín.
Stari Grad - mesto leží na konci hlbokej zátoky na severnej strane ostrova. Pri bobreží je historická časť a na okolitých svahoch sú rodinné domy a penzióny. Na pobreží a v historickej časti je väčšina obchodov, reštaurácii a kaviarní. Doobeda sa tu pracuje od 08.00 hod do 12.00 hod, potom nasleduje siesta, ktorá trvá do 18.00 hodín. Skutočný spoločenský život domácích sa deje medi 20.00 až 23.00 hodinou. Pozorované plazy a obojživelníky: Čakalo ma obrovské sklamanie, pretože cez deň som nevidel ani jednu jedinú jašteričku. Predpokladám, že dôvodom boli vysoké denné teploty a sucho. Je tu úplny nedostatkom vody v akejkoľvek podobe ( potok, rosa, dážď ). Hvar nemá vlastný zdroj pitnej vody, voda sa prepravuje potrubím z pevniny. Pozorovaním som zistil, že i mravce a koníky po 10.00 hodine sa schovávajú pred slnkom.
Gekoni Hemidactylus turcicus, Tarentola mauretanica – boli to prvé jašterice, ktoré som objavil. “Hemidaktilky” sa zdržovali na múroch medzi vinohradmi, “Tarentuly” boli výhradne vo veľkom množstve v meste na domoch. Na ukažku sa mi podarilo chytiť jednu “Tarentulu” a “Hemidaktilku”, ktoré som po vyfotení pustil. Zamenis longissimus - Ráno v 05.00 hod som na rovinách východne Starého Gradu, medzi viničmi vo vežovitej stavbe prekvapil gekona múrového ( Tarentola mauretanica ) a loviacu užovku stromovú ( Zamenis 
longissimus ). Užovku sa mi podarilo chytiť. Telo mala z vrchu šedomodré s bielými okrajmi šupín, za hlavou mala výrazné žlté polmesiace. Brucho bolo šedobielé s čiernými priečnými pruhmi. Celková dĺžka bola 40 cm. Coluber gemonensis ( Hierophis laurenti ) – Ďalšie hadie mláďa som chytil okolo 09.00 hodiny v tráve hneď za kempom. Bola dlhá 30 cm. Základná farba tela bola svetlohnedá s čiernými fľakmi, ktoré sa dozadu zmenšovali a riedli. Malé fľaky boli ešte vodorovne zdobené dvoma oranžovými tenkými čiarami. Brucho bolo jednofarebne žlté, spodok hlavy jednofarebne biely. Chvost bol dlhý, tenký a celý
jednofarebný, pieskovej farby. Podarcis melisellensis – Jediné jašterice, ktoré som chytil a vyfotil boli jašterice jadranské. Našiel som ich na jedinom mieste, a to 3 km západne od S. Gradu, v údolí otočenom na severozápad. Dohromady som tu videl jedno mláďa a dvoch samcov. Jednu samičku som našiel naobed pred chatkou, pri návate z pláže. Jašterice mali hlavu a chrbát tmavozelený, boky a chvost hnedý. Samci majú spodok a bok hlavy, brucho a spodok chvosta jednofarebne oranžový. U samcov sú výrazné stehenné póry. Chytený samec meral celkom 19 cm. Samička mala spodok hlavy svetložltý, brucho biele a spodok chvosta oranžový. Samička mala ulomený chvost, telo meralo 6,5 cm, celkom mala 10,5 cm. Šupiny sú po celom tele veľmi drobné. Majú veľkú spánkovú kosť, chýbajú im modré štítky na rozhraní boku a brucha, typické pre stredomorské jašterice.
Pseudepidalea (Bufo) viridis – dve ropuchy zelené som našiel vo vodnej nádrži pred nedokončeným tunelom. Predpokladám, že v skutočnosti nie je tento ostrov tak chudobný na plazy ako sa predstavil mne. Pre objektívne posúdenie by bolo vhodné navštíviť tieto ostrovy v jarných mesiacoch.